Niekedy si ani nevšimneme, čo robíme mimovoľne počas rozhovoru s inými. Či už ide o ksichtenie sa, ošívanie so sebou, prekrúcanie očami alebo obhrýzanie nechtov. Týmito zlozvykmi síce nechceme vyjadriť nič zlé, no na niekoho to môže pôsobiť pomerne negatívne. A to by mohlo byť na škodu. Hlavne v takej spoločnosti, kde sa snažíme ukázať v čo najlepšom svetle.
Teda, ak sme na pohovore, pracovnej večeri alebo proste iba chceme pozitívne zapôsobiť na cudzieho človeka, je užitočné vedieť, čomu sa vyhýbať a čo totálne pokazí prvý dojem. Svojím telom dávame podvedomé signály, že sa v danej spoločnosti necítime komfortne alebo že sme nervózni.
Toto sú nesprávne návyky nášho tela, ktoré majú negatívny vplyv na to, ako pôsobíme na ľudí. A preto by sme sa ich mali chcieť odnaučiť.
Neudržiavame očný kontakt
Vyhýbanie sa očnému kontaktu môže signalizovať nedostatočnú sebadôveru alebo to, že sa nám ten druhý jedinec nepáči alebo sa nám javí byť nedôveryhodný. Na druhej strane, príliš intenzívne pozeranie sa do očí druhej osobe môže pôsobiť agresívne a následkom toho sa môže ten druhý cítiť nepríjemne.
Namiesto toho je dobré uprednostniť rad dlhých pohľadov, obohatiť ho úprimným úsmevom a občasným prikyvovaním, aby bolo človeku jasné, že ho počúvame a nie sme myšlienkami úplne inde.
Hrbíme sa
Zlozvyk, ktorému holdujeme viacerí. Zlé držanie tela nás trápi už odmalička, a to i keď sme v detstve vo veľkom používali vynálezy typu „pajonček“ a podobné výdobytky vtedajšej doby. No väčšinou nám ani tie, žiaľ, nepomohli a zlé držanie tela nás sprevádza dodnes.
No môže to napovedať aj niečo o našom sebavedomí. Aj keď sa nehrbíme z dôvodu, že by sme trpeli jeho nedostatkom, no faktom ostáva, že keď nestojíme vzpriamene, môžeme pôsobiť neisto a nedôveryhodne.
Obhrýzame si nechty
Aj týmto zlozvykom dávame najavo cudzím ľuďom, že sme nesvoji. Obhrýzanie nechtov nám síce môže pomáhať zbaviť sa nervozity, ale taktiež tým dávame najavo túto emóciu i svojmu okoliu. Okrem toho to rozptyľuje osobu, s ktorou hovoríme, alebo ju to môže dokonca odpudzovať.
Nakoniec tým poškodzujeme aj stav našich nechtov a „ohlodané pahýle“ taktiež nevytvárajú ani dobrý estetický dojem. A ten je pre mnohých prvoradý.
Mračíme sa
Máločo dokáže na človeka pozitívne zapôsobiť a ovplyvniť jeho prvý dojem tak ako náš úprimný úsmev. Je to skvelý spôsob, ako iným preukázať dôveru a otvorenosť. A na nášho spoločníka to môže zapôsobiť tak, že aj on sám sa zrazu cíti pozitívnejšie a otvorenejšie. No pozor si treba dávať aj na príliš silený alebo strojený úsmev. Ten by mohol naznačovať, že sme neúprimní alebo falošní.
Trenie si krku alebo iných končatín
Za krk a temeno hlavy sa zvykneme chytať, nie iba keď nás bolí, no i v prípade, že chceme zmierniť stres a napätie. Každopádne, je dobré si uvedomiť, čo robíme s rukami, a snažiť sa to obmedziť. Inak to môže povedať niečo o našej úzkosti, napätí a neistote.
Ošívame sa
Či už je to niečo, čo robíme stále, alebo len v stresových situáciách, bolo by dobré sa to naučiť ovládať. Krútenie si s prameňom vlasov, hranie sa s prsteňmi, piercingami, náušnicami či inými ozdobami tela nepôsobí vôbec dobre.
Rovnako ako neustále sledovanie času na hodinkách alebo na mobile či poklepkávanie končekmi prstov po stole. Všetky tieto veci môžu hovoriť o našej nervozite alebo to môže vyzerať tak, že sa nudíme a najradšej by sme boli inde…
Máme prekrížené končatiny
Je prirodzené, že veľa ľudí pri sedení automaticky prekríži ruky alebo nohy. Avšak pri komunikácii s inými môže tento postoj pôsobiť defenzívne, čiže obrannou pozíciou.
A tá by mohla vysielať signál, že nie sme otvorení voči načúvaniu iných alebo že sa v ich prítomnosti necítime dobre. Ak necháme svoje ruky a nohy položené voľne, budeme pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie my, a rovnako aj to, čo hovoríme.
Gúľame očami
Niekomu sa to môže javiť ako prejav urážky alebo neúcty, preto si takéto „srandovné“ gestá nechajme na rozhovory s kamošmi a nepoužívajme ich počas pracovného stretnutia, rozhovoru s vyučujúcimi alebo pracovného pohovoru.
Siahame si mimovoľne na tvár
Podľa psychologických štúdií má človek, ktorý klame alebo fabuluje, sklon k tomu, aby si zakryl rukou ústa. Robili sme to už ako deti. No postupom času sa to snažíme korigovať, čiže ruku od pier presmerujeme k nosu alebo sa poškrabeme na čele, prípadne sa začneme hrať s pramienkami vlasov. Nuž, tu máme na výber – buď prestaneme klamať, alebo sa to naučíme ovládať…
Sme príliš pokojní, až „tuhí“
Ak sme príliš meraví alebo sa tvárime strnulo, môže to na druhého pôsobiť tak, že nemáme chuť s ním tráviť čas, sme otrávení tým, že vôbec musíme byť v jeho spoločnosti, a nepočúvame to, čo nám hovorí. Aj keď je pravdou, že nie vždy nás hocikto dokáže zaujať, no môžeme si pomôcť tak, že budeme zapájať gestá a mimiku tváre, aby sme nepôsobili ako primrznutá kôpka nešťastia.
