Ošívame sa
Či už je to niečo, čo robíme stále, alebo len v stresových situáciách, bolo by dobré sa to naučiť ovládať. Krútenie si s prameňom vlasov, hranie sa s prsteňmi, piercingami, náušnicami či inými ozdobami tela nepôsobí vôbec dobre.
Rovnako ako neustále sledovanie času na hodinkách alebo na mobile či poklepkávanie končekmi prstov po stole. Všetky tieto veci môžu hovoriť o našej nervozite alebo to môže vyzerať tak, že sa nudíme a najradšej by sme boli inde…
Máme prekrížené končatiny
Je prirodzené, že veľa ľudí pri sedení automaticky prekríži ruky alebo nohy. Avšak pri komunikácii s inými môže tento postoj pôsobiť defenzívne, čiže obrannou pozíciou.
A tá by mohla vysielať signál, že nie sme otvorení voči načúvaniu iných alebo že sa v ich prítomnosti necítime dobre. Ak necháme svoje ruky a nohy položené voľne, budeme pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie my, a rovnako aj to, čo hovoríme.
Gúľame očami
Niekomu sa to môže javiť ako prejav urážky alebo neúcty, preto si takéto „srandovné“ gestá nechajme na rozhovory s kamošmi a nepoužívajme ich počas pracovného stretnutia, rozhovoru s vyučujúcimi alebo pracovného pohovoru.
Siahame si mimovoľne na tvár
Podľa psychologických štúdií má človek, ktorý klame alebo fabuluje, sklon k tomu, aby si zakryl rukou ústa. Robili sme to už ako deti. No postupom času sa to snažíme korigovať, čiže ruku od pier presmerujeme k nosu alebo sa poškrabeme na čele, prípadne sa začneme hrať s pramienkami vlasov. Nuž, tu máme na výber – buď prestaneme klamať, alebo sa to naučíme ovládať…
Sme príliš pokojní, až „tuhí“
Ak sme príliš meraví alebo sa tvárime strnulo, môže to na druhého pôsobiť tak, že nemáme chuť s ním tráviť čas, sme otrávení tým, že vôbec musíme byť v jeho spoločnosti, a nepočúvame to, čo nám hovorí. Aj keď je pravdou, že nie vždy nás hocikto dokáže zaujať, no môžeme si pomôcť tak, že budeme zapájať gestá a mimiku tváre, aby sme nepôsobili ako primrznutá kôpka nešťastia.
