6. „To je jedno.“
Preklad: Nie je to jedno a veľmi dobre vieš, že nie je.
Najnebezpečnejšia fráza vo vzťahu. Znie nevinné, no v preklade znamená, že sa ťa dotklo úplne všetko. Ak ju povie partnerka s úsmevom, odporúča sa okamžite pripraviť plán na ospravedlnenie.
7. „Nechcem nič, ďakujem.“
Preklad: Chcem, ale nechcem to povedať prvá/prvý.
Typicky slovenská forma pasívnej zdvorilosti. Ak niekto odmietne koláč, neznamená to, že ho nechce – len čaká, kým mu ho niekto ešte raz ponúkne. A ak mu ho neponúkneš, nasleduje ticho plné sklamania.
8. „Netreba, ja zaplatím.“
Preklad: Dúfam, že povieš ‚nie, ja‘.
Slovenské platobné rituály sú malý spoločenský tanec. Nikto nechce pôsobiť lakomo, no zároveň nikto nechce prísť o peniaze. Najčastejší scenár? Päť kôl falošnej hádky o účet a nakoniec to aj tak zaplatí ten, kto sa chcel len tváriť, že zaplatí.
9. „Zastav sa niekedy!“
Preklad: Prosím, nezastavuj sa bez ohlásenia.
Slovenská pohostinnosť má svoje limity. Fráza „zastav sa niekedy“ znie milo, no v praxi znamená „ozvi sa vopred, nech stihnem upratať a psychicky sa pripraviť“.
10. „Som v pohode, fakt.“
Preklad: Nie som v pohode, ale ak sa ešte raz spýtaš, rozplačem sa.
Konečný level slovenského sebazapierania. Táto veta vzniká, keď sa snažíme zachovať tvár a byť silní. Aj keď nám niečo prekáža, radšej predstierame pokoj, než by sme mali byť „dramatickí“.
Slováci si vytvorili vlastný jazyk medzi riadkami – systém kódov, ktorý chápu len tu rodení. Nejde o klamstvá, ale o národný druh diplomacie. Naše frázy sú spôsob, ako byť zdvorilí, nepriami a zároveň emocionálne úsporní. A hoci cudzincov z toho môže rozbolieť hlava, my presne vieme, čo znamená „uvidíme“. A vieme, že to neznamená vôbec nič.
