Ako deti sme robili plno hlúpych a nezmyselných vecí. Bodali sme ceruzkou do gumy, skákali do kaluží či rozprávali do pusteného ventilátora. Zaháňali sme tým nudu a tiež sme sa z toho tešili neskrývanou detskou radosťou. A čo viac! Mnohých týchto blbých činností sa nedokážeme vzdať ani v dospelosti. V tomto článku sa pozrieme na 10 z nich.
1. Skákanie do kaluží
Toto je hádam jasné. Keď sme videli kaluž dažďovej vody, museli sme cez ňu prejsť. Alebo ešte lepšie: priamo do nej skočiť! Výborné tiež bolo, keď počas zimy kaluže zamrzli. Vtedy sme sa pre zmenu bavili tým, že sme na ne stúpali a s rozkošou počúvali, ako pod nami praská ľad. No nádhera.
2. Bodanie ceruzkou do gumy
Stará známa zábavka, ktorou sme zaháňali nudu najčastejšie počas otravných hodín matematiky (prípadne iných predmetov). Proste sme perami či ceruzkami bodali do gumy (prípadne na ňu kreslili), až bola napokon celá čierna a nepoužiteľná. Človek si tak musel kúpiť novú a celý cyklus začal nanovo.
3. Oblizovanie viečok od jogurtov
Nič nesmie vyjsť nazmar! Na vnútornej strane viečok od jogurtov sa vždy nachádza nemalá vrstva tejto pochutiny. V detstve sme sa s tým nebabrali a poriadne viečko oblízali. Najčastejšie sme to následne poskladali na najmenšiu možnú kocku či zbalili do guľôčky a hodili do odpadkového koša.
4. V zimných mesiacoch, keď nám od úst stúpala para, sme predstierali, že fajčíme
Keď nadišiel čas chladných dní a zimných mesiacov, pri vyjdení na vzduch nám od úst stúpala para, a to sme milovali! Tvárili sme sa totiž, že fajčíme. Tí väčší frajeri si zaobstarali aj žuvačku v tvare cigarety či čokoládovú trubičku. Následne sme si už len vykračovali po ulici ako najväčší bohémovia a rebeli.
5. Keď sme prechádzali okolo plotu, chytali sme sa ho rukou
Nie je o čom. Vždy, ale naozaj vždy, keď sme prechádzali okolo plotu, museli sme naň položiť ruku. Niekedy sme po ceste našli drevený konárik a následne sme po plote prechádzali aj ním.
6. Vyhýbali sme sa puklinám na zemi
Nebolo to z nejakej poverčivosti, ale skôr preto, lebo to bola zábava. Keď sme niekde išli, nemohli sme normálne kráčať. Nie, museli sme skackať ako blázni a vyhýbať sa tak všetkým puklinám na ceste či chodníku. A keď sme to zvládli, cítili sme sa ako najväčší borci na svete!
7. Počas nudných hodín či telefonátov sme kreslili nezmysly
Toto bola opäť častá záľuba počas našich školských rokov. Dlhé a nudné hodiny sme si krátili kreslením blbostí, abstraktných tvarov či vlnoviek. Rovnakou zbraňou sme bojovali aj s nudnými telefonátmi. Pero a kus papiera skrátka nemohli chýbať.
8. Rozprávali sme priamo do ventilátora
Prečo? Ktovie. Ale bola to skrátka zábava a páčilo sa nám, ako náš hlas znel. Dokázali sme do ventilátora hučať celú večnosť.
9. Pri prechádzaní cez priechod sme stúpali len na biele pruhy
Táto činnosť bola akýmsi ekvivalentom „nestúpania na praskliny“. Našej pozornosti, pravdaže, nemohli ujsť ani biele pruhy na priechode pre chodcov. Počas toho, ako na semafore svietila zelená, sme sa snažili prejsť na druhú stranu čo najrýchlejšie, a to tak, že sme skákali len na biele pruhy.
10. Pili sme Coca-Colu z vínového pohára a tvárili sa ako intelektuáli
K podobným momentom dochádzalo najčastejšie pri nejakej slávnostnej príležitosti ako napríklad narodeniny, oslavy či sviatky. Zatiaľ čo dospelí si dopriali pohár vína, my sme si do vlastného vínového pohára naliali Coca-Colu, džús či iný sladený nápoj, a distingvovane ho usrkávali.
Ako najväčší znalci sme pohár elegantne držali za stopku, prípadne sme doň ponárali nos a snažili sa nasať arómu nášho fejkového vínka.