6. Chata
Ponurý horor Chata natočila dvojica Severin Fiala a Veronika Franz. Hlavnou hrdinkou je mladá Grace (Riley Keough), ktorá kedysi unikla zo samovražednej sekty. Teraz má stráviť niekoľko dní na chate s deťmi (Jaeden Martell a Lia McHugh) svojho priateľa (Richard Armitage).
V jej okolí sa však začnú diať zvláštne veci. A ako divák neskôr zistí, tieto udalosti na Grace nafingovali práve decká. Keďže Grace nemali rady, ukryli jej lieky, ktorými si dávala do poriadku svoju psychiku, a snažili sa ju zmanipulovať.
Toto všetko sa im ale vymkne z rúk, keďže Grace sa prepadne do ťažkej psychózy. Keď na chatu dorazí jej priateľ, zastrelí ho, pričom svoje činy vníma ako nutný spôsob, ako sa „zbaviť hriechov“. Následne zviaže oboch súrodencov a pokojným hlasom zaspieva klasickú náboženskú pieseň „Nearer, My God, To Thee“. Obom zalepí ústa a siahne po zbrani. Mrazivý a poriadne emotívny záver.
7. Babadook
Výborný horor Babadook natočila Jennifer Kent. Hlavnou hrdinkou je vdova Amelia (Essie Davis), ktorá sa stále nespamätala zo smrti svojho manžela a ostala sama na výchovu svojho malého syna (Noah Wiseman). Ten je však mimoriadne problematický a trpí výraznými poruchami správania. Všetko sa navyše ešte zhorší, keď Amelia objaví podivnú knihu Mister Babadook, plnú desivých ilustrácií podivného monštra. A následne si začne myslieť, že Babadook možno nie je len knižnou postavou…
Film Jennifer Kent je skôr psychologickou drámou, ktorá hororové prvky využíva ako metaforu pre zármutok a vyrovnávanie sa s ním, traumu a bolestivé spomienky. Práve ústredná obluda Babadook je metaforou všetkých týchto emócií. V strhujúcom závere je Amelia Babadookom pohltená a takmer zabije vlastného syna. S jeho pomocou sa jej ho však podarí poraziť a konfrontovať.
Babadook utečie do pivnice, kam za ním Amelia občas chodí a nosí mu jedlo. Záver symbolizuje, že sa so svojimi problémami vyrovnala, hoci na ne celkom nezabudla (pretože to by znamenalo, že by musela zabudnúť aj na svojho manžela). Výborný záver, aj keď je isté, že ho veľa ľudí hneď na prvýkrát nepochopilo.
8. Session 9
Horor Session 9 má na svedomí Brad Anderson a rozhodne ide o poriadne výživnú žánrovku. Škoda, že ju v našich končinách pozná tak málo ľudí. Príbeh sa točí okolo Gordona (Peter Mullan), šéfa stavebnej firmy, ktorý musí so svojimi kolegami zrekonštruovať opustenú psychiatrickú liečebňu. Navyše sa to musí stihnúť za mimoriadne krátky čas. Pracovníci sú pod tlakom a znepokojivá atmosféra stavby im na pohode tiež nepridá.
Neskôr medzi nimi vypukne paranoja a na príbeh začnú vplývať aj tajomné audionahrávky s pacientkou s disociatívnou poruchou osobnosti. V závere príde odhalenie, že Gordon zavraždil všetkých svojich kolegov, ako aj vlastnú manželku a malú dcérku. Je pritom silno naznačené, že to urobil na príkaz „Simona“, ktorý bol jednou z osobností zmienenej pacientky.
Tvorcovia nám ale naznačujú, že mohol byť niečím viac (duchom? metaforou pre zlo v človeku?), čo je ale otvorené interpretácii. Jeho posledné mrazivé slová však nikdy nezabudneme. Keď sa o lekár spýta, kde žije, odpovie: „Žijem v slabých… a zranených, doktor.“ Bŕŕ!
9. Climax
Netradičný tanečný horor Climax natočil známy provokatér Gaspar Noé. Príbeh je jednoduchý. Skupina tanečníkov sa stretne v chate uprostred lesov, aby tu oslávila ukončenie tréningu pred turné v USA. Lenže do veľkej misky so sangriou pridajú LSD a nálada tanečníkov sa veľmi rýchlo začne meniť. Následne už len sledujeme ich prepad do hlbín halucinácií, šialenstva a perverzity.
Tie gradujú až do šialeného záveru, v ktorom už prestávajú platiť akékoľvek civilizačné pravidlá. Ľudia sú zmietaní bizarnými halucináciami, močia na parket, súložia či prepadajú násiliu. Úplný epilóg nám ukáže, ako jednotliví aktéri dopadli a či vôbec prežili. Tuhá káva, ktorú nestrávi každý.
10. The Poughkeepsie Tapes
Found footage horor The Poughkeepsie Tapes od Johna Ericka Dowdleho je štylizovaný ako fiktívny dokument. Rozpráva o pátraní po sadistickom sériovom vrahovi, po ktorom polícia v jeho bývalom dome nájde videokazety. A na nich rozhodne nie je nič pekné. Zachytávajú mučenie a vraždy nevinných vrahových obetí. Film ako taký si (našťastie) vystačí len s náznakmi, čo ale vôbec neznamená, že sa sleduje ľahko.
Navodenie dojmu reálnych záznamov sa totiž Dowdlemu podarilo bravúrne. V závere sa podarí jednu z vrahových obetí nájsť živú. Mladé dievča následne spovedajú dokumentaristi, pričom ona sa vyzná z toho, že svojho „pána“ (teda onoho sériového vraha) stále miluje a že čaká, kedy sa pre ňu vráti. Po niekoľkých dňoch spácha samovraždu a pre jej mŕtve telo si vrah naozaj príde. Desivé, veľmi realisticky podané a depresívne. Ešteže je to len film…