A je to tu. Čas na zopár životných právd, ktoré nechceš počuť, hoci by si mal. Asi to nebude ľahké čítanie, no pravdou je, že ak ich začneš akceptovať, bude sa ti žiť podstatne jednoduchšie. Tak nech sa páči.
1. Pekní ľudia to majú v živote jednoduchšie
Dôležitá je vnútorná krása. Jasné, že hej. Presne preto spoločnosť na post šľachty dosadila influencerky s inteligenčným kvocientom hojdacieho koníka, ktoré za fotky polonahých zadkov a opálených brúch berú viac ako ľudia v prvej línii. Lebo sú vzdelané, múdre, úžasné a prinášajú svetu revolučné inovácie, z ktorých bude profitovať ľudská rasa ako celok.
Kravina. Nalejme si čistého vína – pekná tvárička otvorí viacero dverí ako červený vysokoškolský diplom. Je úplne jedno, že si sedela ako tĺk na každej prednáške a na skúškach zbierala len áčka. Stále je tu značná šanca, že ti džob vyfúkne slečna s prievanom v dutine lebečnej, len vďaka tomu, že sa na ňu lepšie pozerá. Hups.
2. Niektorí ľudia sú skrátka kreténi
Kráčajú si po svete v domnienke, že na nich spadlo celé h*vno sveta, a teda majú plné právo správať sa… no takto. A ty sa snažíš. Snažíš sa im vyjsť v ústrety, snažíš sa im pomôcť, snažíš sa k nim byť milý a slušný, no míňa sa to účinku. Vzdaj to. Skôr pohneš veternú turbínu fénom na vlasy, ako odnaučíš kreténa byť kreténom.
3. Niektorí z tých kreténov môžu byť tvoji príbuzní
To, že s niekým zdieľaš percento genetickej informácie, ešte neznamená, že ho musíš mať rád. Nemusíš. Nie, keď je to toxický manipulátor, čo ti má pri každej spoločnej večeri potrebu šplechnúť do ksichtu, že by ti nezaškodilo trochu zhodiť, ak sa chceš do štyridsiatky vydať. Takých ľudí v živote nepotrebuješ a je úplne jedno, či sú rodina, alebo nie.
4. Ľudia sa tešia z tvojho nešťastia
„Ako sa máš?“ pýta sa ťa bývalá kolegyňa na tri roky odkladanej káve a v skutočnosti je jej tri-päť, ako sa máš. Nechce počuť, že posledné dva mesiace nocuješ v práci, aby si vôbec mal čo žrať, nechce vedieť, že ti krachuje vzťah, ani to, že ti už druhýkrát po sebe zamietli žiadosť o hypotéku. A ak aj chce, tak určite nie preto, aby ťa mohla zavaliť empatiou a ponúknuť vrelú náruč na vyplakanie.
Cudzích ľudí (priznaj si to, po tých rokoch bez kontaktu ti je prakticky cudzia), tvoje problémy nezaujímajú. Vyžívajú sa v nich. Sú radi, že aj niekto iný sa topí v problémoch, že nie sú jediní, s ktorými svet nehrá fér a utiera si o nich hubu pri každej príležitosti. Je to odporné, no tešia sa z tvojho nešťastia… pretože im aspoň na chvíľu dovolí odhliadnuť od toho vlastného.
5. Niektoré spoločenské problémy nikdy nezmiznú
Rasizmus, homofóbia, xenofóbia… jeden by povedal, že raz to musí vykapať. Raz predsa musí všetkým dôjsť, že ak aj nie sú schopní niečo tolerovať, pokiaľ im to priamo neubližuje, majú sa pozerať inam. Lenže žijeme v dvadsiatom prvom storočí a niektorí ľudia stále veria, že Zem je plochá. Takže toľko ku globálnej inteligencii a nádeji, že jedného dňa naozaj budeme homo sapiens.
6. Jedného dňa na teba každý zabudne
Znie to smutne, ale keď sa nad tým človek zamyslí, je to celkom oslobodzujúca myšlienka. Jedného dňa si na teba už nikto nespomenie. Nikto nebude vedieť, že si sa na maturite povracal pred komisiou, že si čašníkovi na „dobrú chuť“ odpovedal „aj vám“, že si sa na prvom rande zasmial tak, až ti slíž z polievky vyletel nosom… Má teda zmysel vôbec sa tým zaoberať?
7. Každý z nás je pokrytec
Nerozdrapuj sa, ty tiež. „Neznášam, keď mi niekto klame,“ hovoríš, no tiež by si kameňom nehodil. Pretože do určitej miery každý klame. „Ja som nevedel, že tam bude alkohol,“ presviedčal si na strednej mamu, pritom si sám prispel päťkou na fľašu. „Už som na ceste,“ tvrdíš, pritom tróniš doma na záchode a vedome nechávaš zdrhnúť už tretí autobus.
„Prepáč, nepočul som ťa,“ kajúcne sa obhajuješ. A pritom si tam sedel a pozeral, ako mobil tancuje po kuchynskej linke, ale nezdvihol si. Nie preto, že by si jednou rukou držal decko ďalej od rúry a druhou odvracal príchod tretej svetovej… proste sa ti nechcelo. Priznaj si to, pán Pokrytec, proste sa ti nechcelo.
8. Úprimnosť nie je vždy tou najlepšou cestou
Je len veľmi tenká hranica medzi tým hovoriť pravdu a správať sa ako debil. Je jedno, čo sa hovorí, úprimnosť nie je jediná voľba a rozhodne nie je vždy tá najlepšia. Ešte predtým, ako niekomu šplechneš do ksichtu svoje neobrúsené názory, by si sa mal zamyslieť nad tým, čo táto pravda človeku prinesie.
Je šanca, že si ju zoberie k srdcu? Že mu konečne otvorí oči, na základe nej učiní rozhodnutie, ktoré bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dopad? Chceš mu pomôcť? Alebo si len kopnúť do mŕtveho koňa a pomastiť si ego? Ak si na poslednú otázku odpovedal áno, tak potom nie je o čom. Okrem známeho „pravdu, pravdu, nič len pravdu“ existuje totiž aj niečo takéto: „Ak nemáš čo pekné povedať, tak drž radšej pysky.“
9. Vždy tu bude niekto lepší, ako si ty
Ledaže by si bol ašpirujúcim univerzálnym majstrom sveta, potom… potom asi naozaj nebude nikto lepší. Ale dovtedy rátajme s možnosťou, že je. Je a vždy tu aj bude niekto lepší, ako si ty. Niekto krajší, múdrejší, fyzicky zdatnejší, niekto, kto vie uvariť lepší perkelt, rýchlejšie zmontovať stoličku a zabehnúť 12-minútovku za tridsať sekúnd. Bodka.
10. Tvoje šťastie závisí od teba
Prekvapenie, čo? Nie je to politikmi, ktorí viac ako na záujmy občanov myslia na to, ako si napratať vrecká a zdúchnuť kamsi na Bali. Nie je to šéfom, ktorý by si dal za cent do kolena vŕtať a radšej ukáže na dvere, ako by ti mal po rokoch lojálnosti prihodiť k výplate dve stovky. Dokonca ani chamtivý majiteľ, čo si chce z bytu v králikárni v Petržalke urobiť pasívny zdroj príjmu, s tým nič nemá.
Ako sa hovorí, sám si strojcom svojho šťastia… a aj nešťastia. Ak niečo nefunguje a ty namiesto toho, aby si pohol zadkom a zmenil to, len frfleš, frfleš a frfleš, tak si to ty, kto si svojpomocne podkopáva nohy. Sranda, že?
