10 najbrutálnejších foriem popravy, ktoré sa praktizovali v staroveku či stredoveku

Brutalita trestov smrti naháňa husiu kožu.

Zdroj: © Shutterstock

Trest smrti je téma, ktorá aj dnes ľudí silno rozdeľuje. Niektorí ho považujú za legitímny trest za ťažké zločiny, iní zase za krutý akt obyčajnej pomsty. Mnoho štátov najvyšší trest úplne zrušilo, stále sa však praktizuje napríklad v Spojených štátoch amerických či islamských krajinách.

Pravdepodobne by sa však všetci ľudia zhodli, že ak už má byť trest smrti vykonaný, mal by byť bezbolestný a rýchly. V Spojených štátoch na to dbajú (hoci sa to vždy nepodarí), v iných krajinách si s tým hlavu príliš nelámu. V staroveku či stredoveku však existovali oveľa brutálnejšie, barbarskejšie a šialenejšie formy popravy. V tomto článku sa pozrieme na 10 z nich.

1. Krvavý orol

Krutú metódu mučenia a popravy Krvavý orol možno poznáš, ak si sledoval historický seriál Vikingovia. Dodnes nie je celkom jasné, či išlo o skutočný spôsob popravy, alebo skôr o literárny výmysel vtedajších básnikov. Poprava spočívala v tom, že sa odsúdenému narezala koža na chrbte. Od chrbtice sa následne oddelili rebrá a natočili sa do strán tak, aby pripomínali krídla.

Odsúdenému nešťastníkovi sa navyše vybrali aj pľúca, pokryli sa soľou a položili sa na plecia. Táto metóda sa mala praktizovať medzi Vikingami a prvá zmienka o nej pochádza asi z roku 867. Popravenými týmto spôsobom mali byť viacerí panovníci. Ako sme však napísali vyššie, historici sa nezhodnú na tom, či sa Krvavý orol ako metóda popravy naozaj využíval.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Blood_eagle#/media/File:Sacrificial_scene_on_Hammars_(II)_crop.png)

2. Uvarenie

Jedným z najbolestivejších a mimoriadne krutým spôsobom popravy bolo bezpochyby uvarenie zaživa. Odsúdenec sa zviazaný ponoril ho veľkého kotla plného vriacej kvapaliny (voda, ale aj olej či kyselina) a varil, až kým neumrel. Je pravdou, že táto metóda sa nepoužívala príliš často, ale bola rozšírená po celej Európe a Ázii.

V Anglicku sa tento trest začal praktizovať od roku 1531, keď sa ním trestali vrahovia, ktorí svoje obete otrávili. Už predtým sa ale uvarenie zaživa využívalo v starovekom Ríme. Tento sadistický trest neminul mnohých raných kresťanov, ktorí boli v tom čase terčom prenasledovania.

Utagawa Kunisada/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Death_by_boiling#/media/File:Excecution_of_Goemon_Ishikawa.jpg)

3. Pochovanie zaživa

K pochovaniu zaživa niekedy dochádzalo aj nechtiac. Hlavne v minulosti, keď bola medicína viac ako nedokonalá, si lekári niekedy zle vyložili príznaky choroby a dotyčného vyhlásili za mŕtveho. Ten sa následne prebudil v truhle, zakopaný pod zemou. Strach z „predčasného pohrebu“ navyše patrí medzi známe fóbie.

Pochovávanie zaživa sa však využívalo aj ako spôsob popravy. Rozšírený bol tento spôsob napríklad v Číne v 3. storočí pred naším letopočtom. Na rozkaz kráľa Š’-chuang-ti údajne došlo k mohutnému páleniu kníh a duchovných textov a zatýkanie konfuciánskych učencov, ktorí boli následne pochovaní zaživa.

Niektorí historici však tieto udalosti spochybnili. Pochovanie zaživa praktizovali aj kmene v starovekej Germánii či Perzii. V Rímsko-nemeckej ríši sa na tento trest odsudzovali napríklad zlodeji, násilníci či vrahovia malých detí.

Antoine Wiertz/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Premature_burial#/media/File:Wiertz_burial.jpg)

4. Rozštvrtenie

Brutálna poprava rozštvrtením sa praktizovala v Anglicku pre tých, ktorí spáchali velezradu. Prvýkrát sa tento spôsob popravy začal vykonávať pod vládou kráľa Henricha III. Išlo zrejme o jeden z najšialenejších a najkrutejších trestov smrti vôbec. Odsúdený bol najprv priviazaný lanom ku konským popruhom a vláčený po zemi až k popravisku.

Následne bol obesený, ale kati si dávali pozor, aby odsúdenca nezabili. Keď bol takmer mŕtvy, odrezali povraz a zaživa mu z tela vyrezali vnútornosti. Potom mu odrezali aj pohlavné orgány, odsekli hlavu a jeho telo rozštvrtili.

Kusy tela potom boli vystavované na rôznych verejných miestach a mali slúžiť ako varovanie, čo čaká zradcov Anglicka. Táto forma popravy bola často verejná a chodili sa na ňu dívať mnohí zvedavci.

Loyset Liédet/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Hanged,_drawn_and_quartered#/media/File:BNMsFr2643FroissartFol97vExecHughDespenser.jpg)

5. Nabodnutie na kôl

Nabodnutie na kôl bolo extrémnym a mimoriadne sadistickým spôsobom popravy. Používalo sa napríklad vo vojnových časoch na potlačenie rebélie, ako trest pre zradcov a kolaborantov a pre tých, ktorí porušili vojenskú disciplínu. Zaostrený drevený kôl bol odsúdenému vrazený cez análny otvor a následne bol aj s odsúdencom postavený.

Nešťastník sa následne pomaly nabodával na hrot. Smrť prichádzala nezriedka veľmi pomaly, niekedy až hodiny či dokonca dni po nabodnutí. Tento trest sa využíval napríklad v starovekej Asýrii, Osmanskej ríši či Perzii.

V Európe bolo najznámejším vykonávateľom narážania na kôl nechválne známe valašské knieža Vlad III. Țepeș. Zvesti o jeho krutosti a sadizme inšpirovali spisovateľa Brama Stokera pri písaní jeho hororového románu Dracula.

Justus Lipsius/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Impalement#/media/File:Empalement.jpg)

6. Rozrezanie

Rozrezanie je ďalšou historicky spornou metódou v našom článku. Podľa dostupných prameňov sa tento spôsob trestu používal v stredovekej Európe, ale podľa niektorých historikov ide vo väčšine prípadov o vymyslené legendy. Odsúdený mal byť zavesený dolu hlavou s roztiahnutými nohami a následne od rozkroku rozrezávaný veľkou pílou.

V niektorých prípadoch sa začínalo rezať od hlavy. Týmto spôsobom mali byť popravení mnohí kresťanskí svätci, ale podľa historikov sú tieto prípady zrejme legendárneho charakteru.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Death_by_sawing#/media/File:Die_Saege.JPG)

7. Ukrižovanie

Metóda ukrižovania je spôsob popravy, ktorý sa využíval hlavne v staroveku. Väčšina ľudí si ho spája najmä s Ježišom Kristom, ktorý je centrálnou postavou kresťanstva. Práve on bol týmto spôsobom popravený.

Samotnému ukrižovaniu predchádzalo bičovanie. Odsúdený bol následne nahý pribitý na kríž. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú (na základe biblických príbehov či filmov), že odsúdenec musel sám niesť celý kríž až na miesto svojej popravy. V skutočnosti niesol len priečne brvno.

Nie je tiež pravdou, že by klince prenikali skrz dlane. Tie by totiž neuniesli váhu tela, preto sa pribíjalo priklincovaním cez zápästia. Smrť prichádzala často veľmi pomaly, niekedy až dni po ukrižovaní. Odsúdenci zomierali na pomalé zadusenie.

Carl Bloch/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Crucifixion#/media/File:Christ_at_the_Cross_-_Cristo_en_la_Cruz.jpg)

8. Stiahnutie z kože

Metóda, ktorá akoby vypadla z krvavých béčkových hororov. Sťahovanie z kože sa praktizovalo napríklad v Novoasýrskej ríši pod vládou kráľa Ašurnasirpala II. Koža sa sťahovala z nôh, stehien či zadku. Občas boli na tento krutý trest odsúdení aj zradcovia v stredovekej Európe či Číne.

S touto metódou sa môžeme stretnúť aj vo viacerých mytologických príbehoch, najmä gréckych či aztéckych.

Världens Historia/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Flaying#/media/File:Flaying_of_rebels.jpg)

9. Vystrelenie z kanóna

Vystrelenie z kanóna spočívalo v tom, že odsúdenec sa priviazal k hlavni tejto zbrane a následne bol spolu s projektilom odpálený. Táto metóda popravy sa používala približne od 16. storočia a zanikla až v 20. storočí. Pravdepodobne s ňou prišli portugalskí kolonizátori a následne sa používala na popravy rebelov či členov domorodých národov.

Vasily Vereshchagin/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Blowing_from_a_gun#/media/File:Vereshchagin-Blowing_from_Guns_in_British_India.jpg)

10. Mosadzný býk

Podľa mnohých ľudí je Mosadzný býk asi tým najbrutálnejším a najdesivejším možným druhom trestu smrti. Na druhej strane treba dodať, že mnoho moderných historikov tvrdí, že ide skôr o výmysel. Napriek tomu však z tejto metódy poriadne mrazí. Podľa prameňov a legiend Mosadzného býka uviedol do praxe krutý tyran Falaris, ktorý vládol gréckej kolónii Akragas na Sicílii.

Mosadzný býk bola dutá socha, do ktorej sa umiestnil odsúdenec. Následne sa pod sochou zakúrilo, pričom nešťastník vnútri sa pomaly opekal zaživa. Týmto krutým trestom malo zahynúť množstvo ľudí a nepriateľov, medzi nimi aj prenasledovaní raní kresťania. Ako sme však podotkli, historici dnes o existencii Mosadzného býka pochybujú.

Pierre Woeiriot/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Brazen_bull#/media/File:Pierre_Woeiriot_Phalaris.jpg)
Reagujte!
Grr Grr
5
Grr
Fuuj Fuuj
143
Fuuj
Fňuk Fňuk
15
Fňuk
Jeej Jeej
15
Jeej
Uups Uups
7
Uups
Haha Haha
8
Haha
Woow Woow
50
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Slováci majú novú zábavku. Pozorujú bájne tvory, ktoré sa prinavrátili do prírody

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME