5. Winston Churchill
Bývalý britský premiér počas 2. svetovej vojny bojoval s bipolárnou poruchou, ktorú nazýval svojím „čiernym psom“. Za svoj život sa stihol stať tiež dôstojníkom britskej armády, historikom, impresionistickým maliarom a spisovateľom, ktorý dokázal získať Nobelovu cenu. Jeho zapísané spomienky opisujú boje s depresiou a častým striedaním nálad.
4. Isaac Newton
Isaac Newton je významný vedec, ktorý prispel k vývoju fyziky a matematiky. Pravdou však je, že aj on pravdepodobne trpel množstvom duševných problémov. Newton trpel obrovskými výkyvmi nálad, čo naznačovalo bipolárnu poruchu v kombinácii s psychotickými sklonmi. Mal tiež tendenciu písať listy plné šialených bludov poukazujúcich na schizofréniu. Jeho život bol poznačený obdobím extrémnej depresie.
3. Ernest Hemingway
Meno Ernest Hemingway si dozaista pamätáme z hodín slovenského jazyka a literatúry. Slávny prozaik, spisovateľ poviedok a novinár získal za svoj život Pulitzerovu aj Nobelovu cenu. Aj napriek tomu Hemingway trpel počas svojho života depresiami, ktoré si kompenzoval alkoholom, čo sa v jeho živote neskôr rozvinulo do absolútneho alkoholizmu. Nakoniec sa aj Hemingway zastrelil.
2. Virginia Woolf
Britská spisovateľka Virginia Woolf sa narodila do privilegovanej rodiny. Faktom však je, že celý svoj život zažívala extrémne zmeny nálad kvôli bipolárnej poruche, ktorou trpela. Údajne písala, aby unikla z chaosu, ktorý v nej po celý život rezonoval. Virginia Woolf bola za svoju tvorbu veľmi obdivovaná. Dokázala detailne a kreatívne vykresliť náhľad do ľudskej povahy. Spáchala samovraždu utopením.
1. Abraham Lincoln
Americký prezident Abraham Lincoln trpel chronickou depresiou, ktorá ho sprevádzala počas celého života a ovplyvňovala jeho rozhodovanie v ťažkých obdobiach, napr. počas občianskej vojny. Carl Sandburg vo svojej komplexnej 6-zväzkovej biografickej analýze Lincolnovho života zaznamenal, že jeho myšlienky niekedy viedli k samovražde.
Lincoln sa spoliehal na niekoľko spôsobov, ako sa vyrovnať so svojou depresiou, vrátane práce, humoru, fatalistickej rezignácie a náboženského cítenia. Depresia údajne spôsobila Lincolnovi takú silnú bolesť, že sa verí, že tiež trpel Marfanovým syndrómom – genetickou poruchou, ktorá ovplyvňuje spojivové tkanivo tela a to, ako telo rastie a vyvíja sa.
