Na EMEFKA sme ťa už s niekoľkými staroslovanskými božstvami v jednom článku zoznámili. Teraz sa vraciame s ďalším nášupom, v ktorom nájdeš 10 pozoruhodných bohov, v ktorých Slovania verili pred príchodom kresťanstva. Ide o naozaj zaujímavé božstvá, ktoré dokazujú, že staroslovanská mytológia bola poriadne spletitá a fascinujúca.

1. Flins

Flins (nazývaný aj Flinz, Flinsius či Flyns) je západoslovanský boh, ktorého uctievali najmä Lužickí Srbi, jeho kult bol ale podľa všetkého rozšírený aj v severovýchodnej oblasti dnešného Nemecka. Flins sa spájal so smrťou, ale aj so znovuzrodením, a bol pánom podsvetia.

Často je zobrazovaný ako kostlivec s levom na pleci. Inokedy má zase podobu starého muža so zapálenou fakľou v ruke. Tradovalo sa, že lev, ktorého Flins nosil na pleciach, po smrti posledného človeka na Zemi opäť vzkriesi celé ľudstvo. Flins je niekedy stotožňovaný s Velesom, hoci pravdepodobne ide o dvoch rôznych bohov (ktorí ale zdieľajú určité podobné atribúty).

2. Černoboh

Černoboh (alebo Černobog, Crnobog či Zlebog) patrí medzi bohov, ktorých uctievali polabskí Slovania. Išlo o brata Belboha a predstavoval temnotu, noc a zlo. Je teda akýmsi pohanským zobrazením kresťanského Satana. Jeho brat Belboh bol bohom dňa a svetla (a teda aj bohatej úrody).

V slovanských mýtoch sa dočítame, že medzi Belbohom a Černobohom odjakživa zúril boj. Keď sa začalo otepľovať a prichádzali časy hojnosti, vládol Belboh a Černoboha zahnal do podsvetia. Černoboh ale svojho brata vždy porazil s príchodom zimy, ktorá sa spájala so smrťou. Často je zobrazovaný v podobe akéhosi démona s rohmi a krídlami.

3. Letná Baba

Letná Baba (nazývaná aj Zlatá Baba či Zlatá Žena) je bohyňou, ktorá bola vládkyňou jari, bohatej úrody, materstva a plodnosti. Jej protikladom bola Zimná Baba (alebo aj Baba Jaga či Ježibaba), ktorá bola zápornou postavou. Letná Baba je ale vlastne jej pravým opakom a bola vnímaná ako pozitívne slnečné božstvo.

Slovania jej nosili viacero obetných darov. Podobne ako v prípade Černoboha a Belboha, aj Letná Baba sa vo vládnutí striedala so Zimnou Babou. Keď nastali teplejšie dni a Zem sa prebúdzala, ľudia to vnímali tak, že Zimná Baba skončila svoju krutú vládu a žezla sa chopila Letná Baba. Uctievali ju napríklad na území Poľska či Bulharska.

4. Radegast

Radegast (nazývaný aj Radigast, Radigost či Radhost) bol bohom odvahy, sily a pohostinnosti. Išlo teda o pozitívnu postavu slovanskej mytológie. Veľkej úcte sa tešil najmä u pobaltských Slovanov. Radegast bol slnečný boh, mnoho jeho prvkov je totožných s inými bohmi Slovanov (najväčšiu podobnosť vykazuje so Svarožičom).

Často ho zobrazovali na koni so štítom. Jeho charakteristickým zvieraťom bola labuť, ktorá niesla jeho helmu, a býk, ktorého mal vyobrazeného na hrudi. V niektorých iných príbehoch je Radegast skôr bohom vojny, noci či ohňa. Inšpiroval sa ním aj J. R. R. Tolkien pri tvorbe čarodejníka Radagasta Hnedého zo svojej fantasy ságy Pán prsteňov.

5. Zirnitra

Zirnitra (alebo Zir) je postava, ktorá pochádza z príbehov a mytológie Lužických Srbov. Ide o obrovského čierneho draka, ktorý je zároveň bohom mágie a kúziel. Zo všetkých slovanských bohov je zaujímavý najmä tým, že má podobu hrozivého draka.

Slovania žijúci v blízkosti Germánie si ho umiestnili na svoju vlajku. Pravdepodobne tak okrem mágie symbolizoval aj odvahu, silu a bojovnosť.

6. Stribog

Stribog (alebo aj Stribogu, Strybog či Strzybog) bol bohom búrky, bleskov a vetrov. Je teda do veľkej miery podobný Dažbogovi. Zároveň sa ale spájal s bohatstvom, spevom, láskou a počasím. Na základe príbehov starých Slovanov sa dá usúdiť, že nešlo o jednoznačne pozitívnu, ale ani zápornú postavu.

Jeho ambivalencia sa zrejme spájala s nestálosťou počasia. Keď prichádzali slnečné dni, ľudia to vnímali tak, že Stribog im dáva svoje požehnanie, ak prišla zima a dažde, Stribog sa hneval. Stribog mal šesť synov, a keď boli silné búrky, verilo sa, že sa s nimi preháňa opitý na koni po celej krajine. Jeho manželkou bola Meluzína a symbolom biely kôň. Ako obetné dary sa mu prinášali napríklad krajce chleba či múka.

7. Devana

Bohyňu Devanu (nazývanú aj Děvana, Dziewanna či Zievonia) si ľudia najčastejšie spájali s denným svetlom, ale bola vnímaná aj ako patrónka lesov, lovu a plodnosti. Bola dcérou Perúna a zobrazovali ju ako mladú, krásnu ženu so zlatými vlasmi, ktorá nahá jazdila na koni. Niekedy mala pri sebe luk a šípy.

Pravdepodobne ide o slovenský ekvivalent rímskej bohyne Diany či gréckej Artemis. Uctievali ju predkovia dnešných Čechov, Slovákov, ako aj iní, najmä západní Slovania.

8. Jarilo

Slovania mali mnoho bohov zasvätených plodnosti a životu a jedným z nich bol aj Jarilo (či Yarylo, Jarla alebo Yarovit). Je spájaný aj s jarou, sexualitou, ale aj s mierom. Jeho kulty by sme našli najmä medzi pobaltskými a polabskými Slovanmi. Zobrazovaný je ako pekný mladík s bradou.

Podľa príbehov bol Jarilo vždy s príchodom zimy uväznený v podsvetí, ale napokon sa mu odtiaľ podarilo utiecť. Následne zlatými kľúčmi odomkol nebo, čím na Zem opäť začali dopadať slnečné lúče a prichádzal čas úrody. Jarilo sa teda tiež vnímal ako posol znovuzrodenia a porážky smrti. Zrejme ide o ekvivalent gréckych bohov, ako Adonis a Dionýzos.

9. Siebog

Siebog (Zibog, Jibog či Shibog) je najčastejšie zobrazovaný s mačacou hlavou. Ide o boha života, jeho manželkou je Živa. Zdieľa vlastne rovnaké charakteristiky ako ona. Kým Živa bola bohyňou plodnosti a materstva, Siebog vládol životu, manželstvu a láske. Jeho uctievanie bolo výrazne rozšírené, jeho kulty by sme našli aj na území dnešného Slovenska a Česka.

10. Porevít

Zaujímavým bohom bol Porevít (nazývaný aj Porewit, Porevith, Porovit či Puruvit). Podľa všetkého išlo o boha mužnosti, sily a ochrany. Stretnúť sa s ním môžeme napríklad v islandskej ságe Knýtlinga z 13. storočia. Porevít na seba bral podobu muža s piatimi tvárami. Niektorí bádatelia ho považujú za boha podobného Perúnovi, iní si myslia, že išlo o inú božskú entitu. Najčastejšie je zobrazovaný v prítomnosti ďalších bohov – Rugievíta a Porenuta.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu