Je veľa zaujímavých vecí o zvieratách, ktoré nás na biológii nikto neučil, ale keď sa na to tak človek pozrie, asi na to mali pádny dôvod. Predsa len, nikto nemusí vedieť všetko. Ale ty očividne chceš, keďže si tu, tak nech sa páči. Niekoľko bizarných, nechutných a mrazivých faktov zo zvieracej ríše, ktoré ti s najväčšou pravdepodobnosťou pokazia deň. Uži si to.

1. Holotúria vyvráti na predátora svoje vnútornosti

Veľmi netradičný obranný manéver. Holotúria, pre prostý ľud známa aj ako morská uhorka, je vskutku bizarné stvorenie. Nejde len o tvar, vďaka ktorému vyzerá ako ľudský exkrement ležérne sa povaľujúci na morskom dne. Aj spôsob, akým odháňa predátora, má čo-to do seba. Keď je totiž holotúria v nebezpečenstve, vyvráti von hádam polovicu vnútorných orgánov.

Tento manéver sa nazýva eviscerácia. Črevá, dýchacia sústava, dokonca aj reprodukčné orgány – to všetko ide preč. Čuduj sa svete, predátorov to náramne láka, a zatiaľ čo si pochutnávajú na jej vnútornostiach, holotúria má šancu odcupitať preč a skryť sa. Žiť s pocitom prázdnoty (veľmi oprávneným) nie je práve med lízať, preto nasledujúce mesiace trávi uhorka prakticky nečinne a čaká, kým jej orgány dorastú.

2. Krakľa belasá odháňa predátorov zvratkami

Existuje hneď niekoľko spôsobov, ako sa vyhnúť nechcenej konfrontácii, a vychrstnúť na opozíciu obsah svojho – v tomto prípade vtáčieho – žalúdka sa nepochybne radí medzi tie efektívnejšie. Tento operenec o tom vie svoje. Krakľa belasá je na prvý pohľad rozkošný modročervený vtáčik, ale keď nadobudne pocit, že ju chceš zjesť, mal by si utekať.

K tomuto kontroverznému spôsobu obrany sa uchyľujú výhradne mladé jedince. V prítomnosti nepriateľa vychrstnú trpkú oranžovú tekutinu s nepríjemným zápachom, vďaka ktorému už vôbec nevyzerajú ako lákavá korisť. Okrem toho pach zalarmuje rodičov, ktorí po návrate do hniezda hneď vytušia, čo sa v ich neprítomnosti dialo.

3. Vínne mušky majú pri tebe orgie

Vínne mušky. Veľmi malé, veľmi otravné, a to ešte nevieš tú najväčšiu pikošku – rady si to hromadne rozdávajú rovno pred tvojimi očami. Keď ich vidíš zgrupené na jednom mieste, s najväčšou pravdepodobnosťou nespriadajú plány na ovládnutie sveta. Pária sa. Tento akt môže trvať až 20 minút a samičky počas neho vystriedajú hneď niekoľko partnerov, kým nájdu správneho darcu genetického materiálu. Pôsobivé na tvory, ktoré žijú len mesiac, nie?

4. Hladkanie vtáky vzrušuje (stále sa bavíme o zvieratách)

Možno nevieš povedať turistovi, aký autobus vedie do centra, aj napriek tomu, že v tomto poondiatom meste žiješ celý svoj život. Možno nevieš povedať odzadu abecedu, ísť spať skôr, aby si ráno skôr vstal, a polievať kvety v takom intervale, aby nezdochli… ale niečo predsa určite vieš. Hladkať zvieratká.

Za predpokladu, že sa hladkať chcú a nie je to tiger, to predsa nie je žiadna veda, že? No možno budeš prekvapený, že na niektoré zvieratá to má úplne iný vplyv, ako by si čakal. Napríklad také vtáky hladkanie na chrbte či pod krídlami vzrušuje, a práve preto odborníci neodporúčajú niečo podobné robiť. Hoci sa vták brániť určite nebude, po čase sa v ňom z nedokonaného aktu nahromadí frustrácia, ktorá môže vyústiť do agresívneho správania. Ak teda hladkať, tak prevažne na hlave.

5. Niektoré žaby sa ukrývajú v sloňom truse

Čo robíš, keď ti je zima? Uvaríš si čaj, nazuješ hrubočizné ponožky a s knižkou v ruke sa schúliš pod deku k najbližšiemu radiátoru. To znie logicky. Za predpokladu, že si človek. Avšak, ako žaba žijúca v národnom parku Bundala na Srí Lanke prístup k podobným vymoženostiam asi nemáš, a tak si musíš vystačiť s tým, čo nájdeš.

Kopa teplého slonieho trusu asi práve nevonia, ale keď ti je zima, nie si to ty a berieš, čo príde. Na žabky sa podarilo naraziť výskumníkovi Ahimsaovi Campos-Arceizovi, ktorý v parku skúmal ázijské slony. Pri podrobnej analýze trusu sa snažil naraziť na semienka, ktoré spolu s výkalmi slúžia ako zdroj živín pre klíčiace a rastúce rastliny či huby. A namiesto toho našiel čo? Šesť žabiek troch rôznych druhov – microhyla ornata, microhyla rubra a sphaerotheca.

6. Niektoré vtáky sa ochladzujú tým, že na seba nakakajú

Podobný prípad ako v predchádzajúcom bode, len v opačnom garde. V zvieracej ríši možno naraziť na množstvo rôznych spôsobov, ako sa počas horúcich dní schladiť, vtáky však jednoznačne našli ten najdivnejší. Bociany, kondory, plameniaky či supy si doslova os*rú vlastné nohy. Takže, ak máš pocit, že po horúcom dni prichádzaš domov celý upotený a smradľavý, ver, že to môže byť ešte miliónkrát horšie.

7. Keď škorpiónovi odpadne chvost, umrie na zápchu

Autotómia. Schopnosť živočíchov odvrhnúť časti svojho tela nie je zase až taká novinka. Jašterice v nebezpečenstve zhadzujú chvosty, niektoré druhy pavúkov zase robia niečo podobné s nohami – to sme už počuli. V týchto prípadoch je na to telo uspôsobené. Väzby medzi danou časťou a zvyškom tela sú od prírody slabé, a keď sa ich telo vzdá, rana sa rýchlo zacelí a vylieči.

Škorpióny to ale také jednoduché nemajú. Nie každý škorpión vie odvrhnúť chvost, ale vedcom sa podarilo naraziť na niekoľko druhov, ktoré toho sú schopné. Spôsobuje im to však značné problémy. Spolu s chvostom mu totiž odpadne aj análny otvor, ktorý sa nachádza na jeho chvoste, a keďže nikdy nedorastie, škorpión stratí schopnosť vyprázdniť sa. Po čase uhynie na črevnú zápchu.

8. Leňochody sú v ohrození života vždy, keď musia ísť na veľkú

Leňochody schádzajú zo stromov len za účelom vyprázdnenia, a úprimne, vďakabohu. Všetci stále dookola omieľajú „keď ťa os*rie vták, buď rád, že boh nedal krídla krave“, ale nikomu ani nenapadlo, že by nám na hlavu mohol naložiť leňochod. Ale, ako sa zdá, sme v suchu. Spomínaný leňochod však o čosi menej.

Zvieratá známe svojím vražedne pomalým tempom majú spomalené úplne všetko, aj biologické procesy. Na veľkú potrebu chodia len raz týždenne, na zemi sú vystavené rôznym predátorom, a aby toho nebolo málo, celý proces väčšmi ako defekáciu pripomína pôrod ježka. Podľa odborníkov môže leňochod vydať až tretinu svojej hmotnosti, a vytlačiť taký objem fekálií na svetlo sveta teda rozhodne nie je sranda.

9. Koala má s najväčšou pravdepodobnosťou chlamýdie

Je rozkošná, nie? Taký malý, huňatý, šedý medvedík, ktorého chceš objať a už nikdy nepustiť. Teda, nikdy ako nikdy… až do chvíle, kým nezistíš, že praktický každá jedna trpí bakteriálnym ochorením, ktoré nie je cudzie ani ľuďom. Chlamýdie. Ako sa tam, preboha, dostali? Vedú snáď tieto hračkárske zvieratá nemravný život? Striedajú partnerov ako ponožky? Predávajú sa za eukalyptové listy?!

Nie, nie a nie. Problém je jednoducho v tom, že na rozdiel od ľudí a mnohých iných živočíchov s dostatkom telesných otvorov, koaly také obdarené neboli. Namiesto separátneho otvoru na moč, na stolicu a na reprodukciu majú len jednu vec – kloaku. A v nej sa to baktériami len tak hemží. Chlamýdie sú teda jedným z hlavných dôvodov úhynu koál v Austrálii a pravdepodobnosť nakazenia je sto percent.

10. Počas obdobia párenia si to levy užívajú až 100-krát denne

Určite si pamätáš tie časy, keď si si našiel novú frajerku a zrazu každý kus nábytku vo vašom byte kričal, nech ju oň oprieš. Myslel si si, že to robíte stále, že viac sa hádam ani nedá, ale… je to naozaj tak? Päť-, šesť-, sedemkrát denne, to dá každý, ale dvadsať? Tridsať? STO?! To dá len lev. Akože skutočný lev. Akože reálny, žiadny metaforický.

Ako vedci zistili, kráľ džungle si to s levicou počas obdobia párenia užíva desiatky ráz denne, ale bolo by fajn na záver poznamenať, že žiadny akt netrvá dlhšie ako dvadsať sekúnd.