Je až smiešne, na aké otázky sme dokázali ako ľudstvo nájsť odpoveď. Vedci vám dokonale vysvetlia teóriu veľkého tresku alebo dôvod, prečo lietadlo dokáže lietať. Ale skúste sa ich spýtať na vznik abecedy alebo počet svalov a môžete sa na 100% spoľahnúť, že ak vám aj odpovedia, ich odpoveď nie je podložená pravdou. Takže aj napriek tomu, že žijeme vo svete s obrovskými satelitmi vo vesmíre, či urýchľovačmi častíc dlhými celé kilometre, občas to vedci pri otázke skrátka vzdajú a rozhodnú sa ísť ďalej.
1. Prečo vznikajú blesky?
Ako prvá vám určite napadne učebnica z fyziky, kde sa táto téma preberala a pomyslíte si, že na toto predsa odpoveď dávno poznáme. Otázka ale neznie „Ako vznikajú blesky?“ ale „Prečo?“. A tu nastáva problém. V skratke: voda sa ohrieva, vyparuje a vytvára oblak. Ten sa zväčšuje, mení na búrkový mrak, ktorý obsahuje 100 miliónov voltov, ktoré následne zasiahnu našu krásnu zem. Ale prečo sa v oblakoch produkuje elektrina, ostáva záhadou.
2. Kto vymyslel abecedné poradie?
Jedna z vecí, ktoré si pamätáme ako najstaršie spomienky z návštev školy. Písmo sa viaže k jednotlivým hláskam už celé tisícročia (občas k slovám alebo slabikám samozrejme). Historici sa dohadujú, že vznik sa datuje nejakých 4000 rokov pred naším letopočtom, ale dve podstatnejšie otázky odpoveď nemajú a asi ani nikdy mať nebudú: Kto toto poradie vymyslel a prečo?
3. Koľko máme svalov?
V tele máme 206 kostí, jeden mozog, dve obličky, jedno srdce, podaktorí z nás dva semenníky, podaktoré zase dva vaječníky. Ale koľko máme svalov? Na toto sa presne odpovedať nedá, vedci sa zdržiavajú pri čísle „cca 700“. Pravdou ale je, že toto číslo sa môže pohybovať hocikde medzi 650 – 850.
4. Prečo spíme?
Aby náš mozog efektívne fungoval, potrebuje spánok. Niečo ako takú nabíjačku, ale prečo to tak vlastne presne je? Vedci už dokázali, že nedostatok spánku sa dá prepočítať na promile a porovnať so skonzumovaným alkoholom. Po 17 hodinách bez spánku sa takto dostávate na pol promile alkoholu, pri 24 hodinách sa to blíži už celému promile (samozrejme nie naozaj, ale váš mozog pracuje na približne rovnakej úrovni). Vedci veria, že počas spánku sa mozog zbavuje rôznych toxínov, respektíve uvoľňuje krátkodobú pamäť. Nič z toho ale nie je možné dokázať.
5. Prečo nedokážeme chodiť rovno so zavretými očami?
Určite sa nájde aspoň niekto z vás, kto si to teraz pobeží otestovať. No, pár vedcov to už spravilo za vás. Zaviazali subjektom oči, postavili ich do dostatočne otvoreného priestoru, bez zakrivenia terénu a požadovali od nich, aby kráčali rovno. Skončilo to tak, že každý nakoniec chodil v kruhoch. Podľa teórií je to možno spôsobené mozgom, možno rozličnou dĺžkou nôh, presná odpoveď ale neexistuje.
6. Prečo sú niektorí ľudia ľaváci?
Vďakabohu, v dnešnej dobe je týchto 10% populácie akceptovaných úplne normálne. Kedysi bolo však zvykom takýmto deťom v škole dokonca zväzovať ľavú ruku za chrbát, pretože ľaváctvo bolo považované za postihnutie. To je ale stále lepšie než keby to považovali za posadnutie. Vedci sa dodnes dohadujú prečo, napriek všetkým predpokladom, ľudia nie sú obojrukí tak, ako drvivá väčšina ostatných zvierat.
7. Prečo funguje anestéza?
Ak existuje niečo, kvôli čomu by sme mali ďakovať, v akej dobe žijeme, sú to anestetiká. Kedysi pradávno by ste ako pacienti ležali na stole, obklopení niekoľkými silnými mužmi, ktorí by vás pevne držali, zatiaľ čo by vás doktor rezal. Len tak, bez narkotík. Časom sa objavilo nejaké to ovalenie hlavy tupým predmetom, nejaký ten alkohol až to dospelo k objaveniu tvrdých drog, ktoré sa nejakú dobu využívali tiež. Dnes tu teda máme anestetiká, ktorými sa u nás pred operáciou umelo navodí bezvedomie také silné, že nás nezobudí ani manipulácia s vnútornými orgánmi. Ale prečo?
8. Ako funguje bicykel?
Táto otázka vás určite zarazí. Veď dokážeme vysvetliť aj to, prečo lietadlá dokážu lietať, tak ako by toto mohol byť problém? Už sa možno chystáte oháňať nejakými bežnými vecami z oblasti kinetiky, ale žiaden vedec by sa za vašu teóriu nepostavil. Keď na bicykli ideš, drží sa rovno, ale keď zastavíš okamžite spadne (rátame samozrejme s tým, že ho nijako nedržíme) a žiaden vedec nevie poriadne vysvetliť, prečo to tak je.
9. Prečo zívame?
Pre niekoho je to príjemný pocit, pre niekoho až tak nie. A určite sme si už všetci všimli, že ak zívne jeden človek, tak na 90% zívnu aj ľudia v jeho okolí. Zívajú dokonca aj všetky ostatné cicavce, aj mnohé plazy či obojživelníky. Stále si ale nevieme odpovedať, prečo sa to deje a existujú len veľmi vzdialené špekulácie.
10. Prečo funguje efekt para orechov?
Vo fyzike sa oficiálne nazýva „granulárna konvekcia“ a jej objav je využívaný v astronómii, geológii či výrobe. A o čo v praxi ide? Predstavte si, že do misky vysypete zmes mnohých druhov orechov. Tie najobjemnejšie a najťažšie sú jednoznačne para orechy (nazývané aj brazílske orechy). Následne začneme nádobou triasť a orechy sa začnú separovať. Avšak aj napriek jasným fyzikálnym zákonom o objeme a hmotnosti, para orechy ostanú úplne navrchu. Vedci stále neprišli na to, prečo je tomu tak.
Zdroj: sarcasm.co
Titulná fotka: pixabay.com, wikimedia.org
