6. „Nemôžem uveriť tomu, že si zvládla vysokú školu!“
Toto je opäť žiarivý príklad podceňovania schopností. Podobným výrokom vlastne prezrádzame, že sme nikdy neverili, že dotyčný dokáže s úspechom zvládnuť náročnú úlohu (napr. štúdium na vysokej škole). Dosť nešikovne sa tým maskuje aj žiarlivosť. Najlepšie je zrejme odpovedať stručným „ďakujem“ a viac sa v tom nerýpať.
7. „Tento účes ti sekne, takmer nevidno tvar tvojej tváre.“
Toto je priam ukážkový príklad „rozpačitého komplimentu“. Prvá časť vety niečo chváli, druhá ale vlastne celú chválu neguje, pretože upozorní (úplne zbytočne) na nejakú nedokonalosť. V takom prípade je najlepšie radšej zmeniť tému.
8. „Tiež by som si želal mať toľko času na relax, ako máš ty.“
Podobné vety smrdiace závisťou je najlepšie úplne ignorovať. Navyše, tento „kompliment“ ani nemusí odrážať skutočnú realitu. To, čo pre niekoho vyzerá ako relax (napríklad nejaká kreatívna práca), je pre iného náročnou úlohou, pri ktorej musí vynaložiť veľa síl a schopností.
9. „Táto fotka sa ti podarila, musíš mať naozaj kvalitný foťák.“
Ehm, nie. Keď sa vydarila fotka, dotyčný má skvelé oko, talent a schopnosti. Presunutím chvály na predmet, pomocou ktorého vytvoril nejaké umelecké dielo, je vlastne znižovanie jeho schopností a talentu.
10. „Tvoje deti sú také rozkošné! Vôbec sa na teba nepodobajú.“
No, čo dodať? Ak sa niekto rozplýva nad roztomilosťou a krásou dieťaťa a následne rodičovi vmetie do očí, že sa naňho vlastne vôbec nepodobá, tak si koleduje o poriadne sarkastickú odpoveď. Napríklad: „Určite sú roztomilé, ale okrem toho sa vedia aj slušne správať, všakže?“
