Animované filmy zo štúdia Disney si často berú inšpiráciu z klasických rozprávok svetovej literatúry či z rôznych mytologických, ale aj historických príbehov. Je jasné, že od nich nemôžeme očakávať filmy, ktoré budú historicky presné a ktoré budú odpovedať svojim literárnym predlohám.

Napokon, ide predsa o filmy pre deti. Filmárom často stačí len kostra známeho príbehu, ktorú následne obalia vlastnými nápadmi. Napriek tomu je ale zaujímavé pozrieť sa na niekoľko momentov z klasických disneyovských animákov a porovnať ich s realitou histórie či predlohy.

1. Ľadové kráľovstvo

Populárna a úspešná disneyovka Ľadové kráľovstvo, ktorá veľmi, veľmi voľne vychádza z rozprávky Hansa Christiana Andersena, sa podľa tvorcov odohráva v roku 1839. Pritom vidíme postavy, ktoré používajú ako bojové nástroje meče. Tie sa však vtedy už dávno nepoužívali. Na ich miesto totiž nastúpili strelné zbrane.

2. Mulan

Animák Mulan vychádza zo skutočnej čínskej legendy o bojovníčke, ktorá sa prezliekla za muža a nastúpila do armády v boji proti Hunom. Vo filme následne vidíme jej tréning, kedy má Mulan problém bojovať so zbraňami. V pôvodnej legende však Mulan bojovať vie, pretože sa to učila už od detstva.

Svoj plán narukovať do armády tiež nemusela pred rodičmi tajiť. Naopak, tí ju v jej snažení podporovali. Počas 12 rokov, keď Mulan bojovala po boku mužských vojakov, nikto nezistil, že je žena. Celé toto tajomstvo prasklo, až keď sa Mulan vrátila späť do vlasti.

3. Pocahontas

Pocahontas aj John Smith zo známeho animáku sú historické postavy. Istú oporu v realite má aj samotný príbeh tejto disneyovky. Až na to, že osudový románik medzi Pocahontas a Smithom sa odohrať nemohol, keďže v tej dobe mala Pocahontas len 11 rokov a John Smith 27 rokov.

Smith bol síce pôvodnými obyvateľmi zajatý, ale napokon bol prepustený. Nejaký čas však s Pocahontas skutočne strávil: navzájom sa učili vlastné jazyky. Pravdou ale je, že neskôr sa Pocahontas naozaj vydala za anglického muža menom John Rolfe. Išlo vôbec o prvé manželstvo medzi Európanom a Indiánkou.

4. Princezná a žaba

Romantický záver animáku Princezná a žaba, v ktorom si hlavná hrdinka Tina vezme mladého Naveena, by sa v skutočnosti nemohol odohrať. Príbeh sa totiž odohráva v roku 1910 v New Orleans, teda v dobe rasistickej segregácie a zákonov Jima Crowa.

Tina by si ako žena tmavej pleti nemohla ani otvoriť vlastnú reštauráciu a ani vziať Naveena. Takzvané „medzirasové“ manželstvá totiž boli zákonom zakázané.

5. Aladin

Vyzývavé a moderne strihnuté šaty princeznej Jazmíny sa vôbec nehodia do doby, v ktorej sa disneyovka Aladin odohráva. Keďže sa vo filme pohybujeme približne v 4. storočí, tak všetky arabské ženy chodili oblečené v šatách, ktoré zahaľovali prakticky všetko okrem očí.

6. Hercules

Hercules, samozrejme, vychádza z klasických gréckych bájí. Jeho animovaná verzia je zábavným filmom, ale scenáristi si neodpustili menšie zásahy do niektorých aspektov predlohy. Tak napríklad: Hercules nebol synom Dia a Hery, ako nám prezentuje film.

V skutočnosti bol síce jeho otcom Zeus, ale matkou bola smrteľná žena. Hera v pôvodných textoch vystupuje ako vyslovene záporná a žiarlivá postava, ktorá chcela Herculesa zabiť.

Vo filme úlohu záporáka prevzal Hádes. Herculova láska Megara mala tiež inú backstory. V skutočnosti išlo o princeznú a dcéru Creona, kráľa Téb. Tvorcovia animáku sa veľmi múdro zamerali len na tie herculovské báje, ktoré sú ešte ako-tak prístupné.

Pôvodné texty však postupne poriadne stemnejú. Hercules napríklad zostúpi do podsvetia a dokonca zavraždí Megaru a svoje deti (po tom, čo ho Hera presvedčí, že v skutočnosti ide o deti vládcu Lycusa). Skrátka masaker, ktorý sme logicky v animáku pre deti nemali šancu vidieť.

7. Šípková Ruženka

Síce ide o maličký detail, ale zaslúži si pozornosť. V disneyovke Šípková Ruženka môžeme v záverečnej scéne vidieť tanec Aurory a Felipeho. Felipe pri ňom položí ruku na Aurorin pás. Toto nevinné a z dnešného pohľadu úplne bežné gesto však bolo v 14. storočí, kedy sa príbeh odohráva, považované za neakceptovateľné a proti dobrým mravom.

8. Atlantída: Stratená ríša

Atlantída: Stratená ríša v našich končinách nikdy nedosiahla takej obľúbenosti a kultovosti ako iné disneyovky, ale stále ide o kvalitný kúsok. Aj v ňom však nájdeme historické chybičky. Príbeh sa odohráva v roku 1914. Ako môžeš vidieť aj na obrázku, v akváriu sú zobrazené ryby z čeľade latimériovité. Tie však boli objavené až v roku 1938 (dovtedy sa považovali za vyhynuté).

9. Zvonár u Matky Božej

Zvonár u Matky Božej vychádza zo známeho románu od Victora Huga. Ten patrí do zlatého fondu romantizmu a učí sa o ňom v každej škole. Disneyho verzia síce medzi kritikmi vzbudila pozornosť, keďže na rozdiel od ostatných filmov tohto štúdia obsahuje aj pomerne temnejšie tóny, ale to ešte nič nie je oproti samotnej predlohe.

V nej sa totiž žiadneho happy endu nedočkáme. Naopak, pre všetky postavy sa príbeh skončí tragicky. Tak napríklad Phoebus, ktorý je vo filme vykreslený ako hrdina, je v knihe zápornou postavou. Je márnivý a ženy strieda ako na bežiacom páse. So samotnou Esmeraldou si užije a potom ju odkopne.

Esmeralda je následne popravená, na popud Frolla, ktorý sa s pôžitkom prizerá jej poprave. Frolla napokon zabije Quasimodo, ktorý potom odíde z Notre Dame a neskôr umrie od hladu vedľa Esmeraldinej mŕtvoly.

10. Tarzan

Animák Tarzan je inšpirovaný slávnym románom Tarzan z rodu opíc od Edgara Ricea Burroughsa. Tento známy príbeh sa dočkal hneď niekoľkých filmových adaptácií. Disneyho verzia je, pravdaže, odlišná od predlohy. Najviac je to pravdepodobne vidno v závere.

V animáku sa Tarzan, jeho milovaná Jane a jej otec rozhodnú ostať v džungli a z Jane sa stane celkom odvážna divožienka, ktorá spolu s Tarzanom veselo surfuje po stromoch. V predlohe však Tarzan opustí džungľu a vydá sa do civilizovaného sveta, aby Jane našiel.

Zistí však, že je zasnúbená. V závere je napokon odhalená Tarzanova skutočná identita grófa, ktorý má nárok na veľký majetok. Ten sa ho však vzdá v prospech Jane a jej budúceho života.

Zdroj: en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org, digitalcommons.cedarville.edu