Možno sa to už stalo, možno ťa to ešte len čaká, ale jedno je isté – žiadnu z nás to neminie. Jedného dňa si uvedomíme, že sme presne ako naša mama a robíme všetko to, čo sme sa zaprisahali, že nikdy robiť nebudeme. S naším šikovným ilustrátorom sme dali niekoľko takých vecí dohromady a sme zvedaví, koľko z nich robíš aj ty. Tak poďme na to.
1. Dobrovoľne nosíš papuče
Trvalo to síce dobrých dvadsať rokov, ale lepšie neskoro ako nikdy. Veľmi rýchlo si totiž pochopila, že zápal močových ciest nie je sranda a sobota sa dá stráviť aj zmysluplnejšie ako skrúcaním sa na záchode v snahe vypudiť zo seba kvapku biologického odpadu bez toho, aby so sebou stiahla všetky vnútorné orgány. Takže teraz máš papuče. A sú super.
2. Zhasínaš svetlá
Sranda. V detstve si si myslela, že dospelí robia samé parádne veci, pritom deväťdesiat percent tejto životnej etapy tvorí chodenie po byte a zhasínanie svetla, zatiaľ čo do éteru vrieskaš, že tu nie sme v kostole. Na ich (teda teraz už našu) obhajobu, nie je to len ich chyba. Keby s každým účtom za elektrinu nemuseli premýšľať, ktorú končatinu zhodia na čiernom trhu najbližšie, možno by im ostal čas aj na tie parádne veci. Takto majú smolu.
3. Hľadáš akcie
Úprimne – čo iné ti ostáva? Po tom, čo ceny potravín vystrelili do stratosféry, kým platy paktujú s krtkami, je akciový kupón na banány prakticky to jediné, čo ťa delí od nedobrovoľnej hladovky. Stále nechápeš, prečo namiesto panelákov nestavajú viac perníkových chalúpok, ale prosím. Taký je život.
4. Máš vyhradený riad pre návštevu…
…ktorá nikdy nepríde, pretože predstava výroby obložených chlebíčkov ťa desí viac ako Raťafák Plachta s motorovou pílou v ruke. Koľko vysokoškolských titulov človek potrebuje, aby vedel esteticky naaranžovať plátok šunky? Očividne viac, ako máš ty.
Každopádne, ak by ťa niekto predsa jedného dňa poctil svojou prítomnosťou, dostane príbor, ktorým ešte nikto nejedol, šálku, z ktorej ešte nikto nepil… a papuče, ktoré by vedeli o zániku dinosaurov povedať viac ako čokoľvek, čo kedy vyprodukovala vedecká komunita. Ale o tom potom.
5. Nechápeš módu dnešných mladých
„Zbláznila si sa? Takto ísť von nemôžeš,“ hovorila mama a tebe akosi hlava nebrala, čo presne na croptope a minisukni nespĺňa kritériá vhodného decembrového outfitu. Teraz to už chápeš. Najradšej by si chodila po ulici s dekou v ruke a babušila do radu všetky dievčatá, ktorým nikto nepovedal, že prechladnuté kríže nie sú výplodom gréckej mytológie. Je ti zima aj za ne.
6. Máš tašku plnú tašiek
Tašku plnú tašiek, skrinku plnú dóz, z ktorých polovicu zafarbila rajčinová omáčka a druhá polovica nemá vrchnák, škatuľu plnú káblov, ktoré vlastne nikam nepasujú, a zásuvku plnú liekov, ktoré exspirovali hádam ešte skôr, ako si sa narodila. A migrénu. Ešte máš migrénu. Proste samé super veci.
7. Piatkové výjazdy ťa už neberú
Jasné, opiť sa a ogrcať si nohy má svoje čaro, ale jedného dňa sa človek zobudí a pochopí, že na oškrabávanie zvyškov večere z vlastných lýtok je už skrátka starý. Plus opica. Tá by ťa v tejto fáze mohla reálne zabiť. Ale vieš, čo na rozdiel od siedmich poldecákov vodky, ktoré nikto nebrzdil, nespôsobuje opicu? Odpratať sa do postele ešte pred desiatou. To je raj.
8. Vytáča ťa špinavý riad
Panebože, za toto by si vedela vraždiť. Polhodinu drhneš zaschnuté zvyšky jedla z tanierov (ktoré si, takto retrospektívne uvažujúc, asi mohla nechať odmočiť) a v sekunde, ako vypneš vodu, sa dovalí on. Tvojho srdca šampión so špinavým hrnčekom od kávy, ktorú dopil dve hodiny dozadu, ale nebolo toho, kto by ju doniesol do kuchyne. „Láska, prosím, ešte toto.“ Bohvie, či už niekedy letel oknom.
9. Vyplachuješ fľašu od šampónu…
…pretože tam ešte trochu ostalo a ty nie si zo zlata. Milé. Ako malá si chcela byť princezná, premávať sa po svete v šatách s vlečkou a čakať, ktorý princ na bielom koni si ťa príde zobrať za ženu. Teraz by ti bohato stačilo nebyť niekto, kto musí riediť kozmetické prípravky, lebo týždeň pred výplatou nastolil sparťanské podmienky. Nuž, časy sa menia.
10. Staráš sa
Občas možno až príliš. „Napíšte mi, keď dorazíte,“ hovoríš vašim, keď idú na víkend do Tatier, akoby bola šanca, že ich cestou napadne medveď alebo krokodíl a hneď po tom, ako im zožerie auto, ich zhodí do Váhu. Myslíš to smrteľne vážne. Keď má cesta trvať štyri hodiny, o štyri hodiny očakávaš telefonát – inak ich vyhlásiš za nezvestných a vysielaš pátračskú skupinu. Boh ich chráň, ak sa len zastavili na kávu na benzínke.
