Často sa hovorí, že filmové adaptácie známych kníh svoju predlohu nikdy nemôžu prekonať. Asi sa ale zhodneme, že sa im dokážu minimálne vyrovnať. Filmové adaptácie známych kníh sú nezriedka absolútne majstrovské a dnes ide o kultové diela. Mnoho z nich sa nachádza aj v našom článku.
Avšak, ani úspech u kritikov a divákov ešte neznamená, že budú s výsledkom spokojní aj samotní spisovatelia. Nižšie nájdeš 10 prípadov filmov založených na slávnych románoch, ktorých autori rozhodne neboli spokojní s tým, ako filmári poňali ich diela.
1. Ken Kesey: Prelet nad kukučím hniezdom
Adaptácie kultového románu Prelet nad kukučím hniezdom od Kena Keseyho sa chopil Miloš Forman a dopadlo to geniálne. Jeho film sa pravidelne objavuje v rebríčkoch najlepších snímok všetkých čias a odniesol si mnoho cien, vrátane piatich Oscarov (z deviatich nominácií).
Príbeh Randala McMurphyho (Jack Nicholson), ktorý sa dostane do psychiatrickej liečebne a prevráti systém tamojšej sadistickej sestry Ratched (Louise Fletcher) naruby, zasiahol divákov na celom svete. Avšak, autor predlohy Ken Kesey filmom nebol taký nadšený.
Vyhlásil, že adaptácia by sa mu páčila len vtedy, ak by ju sám režíroval a hral v nej hlavnú úlohu. Okrem toho sa mu nepozdávalo, že film dal do pozadia postavu Náčelníka (Will Sampson), ktorý je v románe rozprávačom. Kritizoval tiež, že do úlohy McMurphyho bol obsadený práve Jack Nicholson.
2. Milan Kundera: Neznesiteľná ľahkosť bytia
Neznesiteľná ľahkosť bytia patrí k najznámejším a zrejme aj najúspešnejším románom Milana Kunderu. Niet preto divu, že o jej adaptáciu mali záujem aj filmári. Napokon sa jej zhostil Philip Kaufman. Príbeh sa odohráva behom Pražskej jari v roku 1968, krátko pred sovietskou inváziou v auguste toho istého roku. Hlavné úlohy si zahrali Daniel Day-Lewis, Juliette Binoche, Lena Olin či Erland Josephson.
Vznikol slušný film, ktorý si odniesol pozitívne kritiky aj dve nominácie na Oscara (za kameru a najlepší adaptovaný scenár). Kundera sa však vyjadril, že film nemá s jeho románom absolútne nič spoločné a že tvorcom sa ani trochu nepodarilo zachytiť jeho ducha. Snímkou bol tak veľmi sklamaný, že do budúcna zakázal akékoľvek ďalšie adaptácie svojich próz.
3. Anthony Burgess: Mechanický pomaranč
Hoci sa adaptácie dystopického románu Mechanický pomaranč od Anthonyho Burgessa chopil geniálny Stanley Kubrick, samotný film získal kultový status až niekoľko rokov po premiére. Príbeh z blízkej budúcnosti, keď sú ulice Veľkej Británie terorizované gangmi na čele s mladým Alexom DeLargeom (Malcolm McDowell), je dnes cenený ako vizionárske dielo a jeden z najlepších filmov histórie.
Anthony Burgess sa ale vyjadril, že film sa úplne minul s atmosférou a pointou predlohy a kládol prehnaný dôraz na násilie a pohlavný styk. Podľa neho Kubrick knihu vôbec nepochopil a obával sa, že filmová adaptácia bude mať na divákov zlý vplyv a že si jeho dielo budú vykladať inak, než zamýšľal.
4. Breat Easton Ellis: Americké psycho
Adaptáciu kultového satirického románu Americké psycho od Breta Eastona Ellisa režírovala Mary Harron a hlavnú rolu si v nej zahral Christian Bale. Ten stvárnil bohatého finančníka Patricka Batemana, ktorý je zároveň sadistickým sériovým vrahom.
V prípade Ellisovho vzťahu k filmovej adaptácii nemôžeme hovoriť vyslovene o nenávisti, faktom ale je, že spisovateľ sa nikdy netajil, že jeho pocity k filmu Mary Harron sú skôr chladné. Román podľa neho staval aj na neurčitosti, ktorá vyplývala z toho, že Bateman bol nespoľahlivý rozprávač. Poznamenal, že film v tomto ohľade až tak nefunguje. Zároveň dodal, že hoci Americké psycho považuje za relatívne dobrý film, nijako by ho nemrzelo, ak by vôbec nevznikol.
5. Stephen King: Osvietenie
V našom rebríčku nesmie chýbať ani legendárny Stephen King a jeho povestný vzťah k filmovému Osvieteniu, ktoré bolo adaptáciou jeho rovnomenného románu. Režíroval ho Stanley Kubrick a jeho dielo je dnes považované za jeden z najlepších hororov histórie. V čase premiéry síce pozbieral skôr zmiešané reakcie, ale postupom rokov získal zaslúžený kultový status.
Príbeh rozpráva o spisovateľovi Jackovi Torranceovi (Jack Nicholson), ktorý spolu s manželkou Wendy (Shelley Duvall) a synom Dannym (Danny Lloyd) prichádza do izolovaného hotela Overlook. Jack v ňom má pôsobiť ako správca, pričom sa začne prepadať do hlbín šialenstva a nadprirodzených síl, ktoré v hoteli sídlia.
Stephen King sa ale nikdy netajil, že Kubrickovu adaptáciu neznáša. Najprv bol síce poctený, že niekto ako Kubrick chce adaptovať jeho román, ale výsledok ho ani trochu nenadchol. Kritizoval vyškrtnutie mnohých príbehových línií a vyhlásil, že Kubrick jeho knihu vôbec nepochopil. Nepáčilo sa mu tiež, že Jack Torrance pôsobil ako psychopat už od samotného začiatku. Uznal síce, že filmu nechýba pôsobivá atmosféra, ale považoval ho za príliš chladný a bez srdca.
6. J. D. Salinger: My Foolish Heart
Film My Foolish Heart natočil Mark Robson a v našich končinách ide o prakticky neznáme dielo. Vzniklo podľa poviedky J. D. Salingera s názvom Uncle Wiggily in Connecticut. Príbeh sa točí okolo alkoholičky Eloise (Susan Hayward), ktorá sa chce rozviesť so svojím manželom Lewisom (Kent Smith). V tom jej však do istej miery bráni dcéra Ramona (Gigi Perreau).
Snímka u kritikov príliš nehviezdila (hoci si napokon odniesla dve nominácie na Oscara) a pekného slova pre ňu nenašiel ani samotný Salinger. Ten sa vyjadril, že sa cítil adaptáciou ponížený a znechutený. Povedal, že filmári jeho poviedku zničili a kompletne zmrzačili. Táto skúsenosť mala na spisovateľa silný dopad a do budúcna zakázal akúkoľvek ďalšiu komerčnú adaptáciu svojich kníh.
7. Alan Moore: V ako Vendeta (a všetky ďalšie adaptácie)
Komiksový scenárista Alan Moore vytvoril mnoho geniálnych a prelomových komiksových románov. Za všetky môžeme spomenúť napríklad Strážcov, V ako Vendeta či Z pekla. Zároveň je ale dobre známa jeho averzia k Hollywoodu a špeciálne k adaptáciám jeho kníh. Prakticky každú z nich podrobil tvrdej kritike a požiadal, aby bolo do budúcna jeho meno odstránené z titulkov.
Inak to nebolo ani v prípade V ako Vendeta. Táto adaptácia Moorovho kultového komiksu sa odohráva v blízkej budúcnosti, keď sa vo Veľkej Británii chopila moci fašistická strana a premenila krajinu na totalitný štát. Maskovaný anarchista V (Hugo Weaving) však proti režimu začne páchať teroristické útoky.
Film bol úspechom u kritikov aj divákov, ale Moore ho označil za stupídny. „Urobili z toho krotkú protibushovskú alegóriu, v ktorej hrdina s liberálnym cítením bojuje proti štátu vedenému neokonzervatívcami,“ vyjadril sa Moore. „Lenže o tom ten komiks nebol. Bol o fašizme, anarchii a o Anglicku.“
8. Anne Rice: Kráľovná prekliatych
Anne Rice je populárnou spisovateľkou, ktorá sa preslávila najmä románmi Interview s upírom či Kráľovná prekliatych. Obe sa dočkali filmovej adaptácie, pričom v prípade prvého filmu bola Rice, viac-menej, spokojná, v prípade Kráľovnej prekliatych sa to už povedať nedalo.
Film Michaela Rymera bol sequelom Interview s upírom. Opäť sme sa v ňom stretli s upírom Lestatom (Stuard Townsend), ktorý sa prebudil v modernej dobe a stal sa lídrom rockovej kapely. Do cesty mu ale vstúpila nielen bájna upírka Akasha (Aaliyah), ale aj lovkyňa upírov Jesse (Marguerite Moreau).
Anne Rice sa o filme vyjadrila, že jej predlohu „zmasakroval“. Z jej knihy si podľa nej filmári vybrali len zopár motívov a to, že nerešpektovali jej fanúšikov, sa im vypomstilo na mizerných tržbách a recenziách.
9. Michael Ende: Nekonečný príbeh
Slávny fantasy trhák Nekonečný príbeh od Wolfganga Petersena je dnes kultovou záležitosťou, ktorá sprevádzala detstvom nejedného z nás. Príbeh rozpráva o odvážnom chlapcovi Bastienovi (Barret Oliver), ktorý získa magickú knihu a stane sa súčasťou epického príbehu o záchranu ríše Fantázie.
Snímka vznikla podľa populárnej detskej knižky od Michaela Endeho, ktorý však film považoval za nevydarený. Tvrdil, že sa mu nepáčili zmeny, ktoré filmári urobili oproti knihe a podľa neho sa im vôbec nepodarilo zachytiť jej ducha. „Filmový Nekonečný príbeh je gigantická melodráma gýča, komercie, plyšu a plastu,“ vyjadril sa.
10. Roald Dahl: Willy Wonka a továreň na čokoládu
Rozprávkový román Charlie a továreň na čokoládu od Roalda Dahla patrí k najmilovanejším detským príbehom vôbec. Príbeh rozpráva o chlapcovi Charliem Bucketovi, ktorý získa posledný zlatý tiket a môže sa tak s ostatnými šťastnými deťmi zúčastniť prehliadky slávnej čokoládovne excentrického Willyho Wonku.
Úspech filmu sa pokúsili zúročiť aj filmári a v roku 1971 vznikla adaptácia od Mela Stuarta. V tomto filmovom muzikáli si hlavné úlohy strihli Gene Wilder, Jack Albertson či Peter Ostrum. Samotný Dahl ale nebol s výsledkom ani trochu spokojný a od filmu sa dištancoval.
Filmári sa podľa neho príliš sústredili na postavu Willyho Wonku a nie Charlieho, okrem toho sa mu nepozdávalo, že Wonku hral práve Wilder. Veľmi ho tiež sklamali dodatočné úpravy príbehu, ktoré nezodpovedali knižnej predlohe. Druhej adaptácie od Tima Burtona sa Dahl nedožil, ale správcovia jeho odkazu a rodinní príslušníci tvrdili, že Burtonovi sa majstrovsky podarilo zachytiť ducha predlohy.
