Do tridsiatky je všetko ešte bláznivé, neusporiadané, nezáväzné a chaotické. Skúšaš, hľadáš, plačeš, vstávaš a toto stále dookola. Ale po tom, čo z torty sfúkneš sviečky v tvare trojky a nuly, sa všetko začne meniť a tvoj život by už mal nabrať nejaký konkrétny smer.

Nájsť si prácu, ktorá ťa baví

Ísť rovno po škole otrokárčiť za kasu do supermarketu je v poriadku, keď sa ti ešte nenaskytla lepšia pracovná príležitosť. No ostať v ňom aj po tridsiatke napriek tomu, že ťa to absolútne nenapĺňa, je čisté bláznovstvo a plytvanie tvojím časom.

V tridsiatke už nemáš do práce vstávať s pocitom, že by si si radšej pichol špendlíkom do análneho otvoru, ako vyložil ešte jednu konzervu tuniaka, vypísal ďalšie tlačivo či odpovedal na stupídnu otázku číslo sedemstotridsať.

Uvariť jedlo, ktoré ťa vystihuje

Nikto od teba nechce, aby sa z teba stal nejaký kulinársky guru, najmä ak sa v kuchyni cítiš ako Alenka v krajine zázrakov a akékoľvek náčinie správnej gazdinky s tebou odmieta spolupracovať. Ale jedno jedlo, ktoré ti chutí a vystihuje ťa, jednoducho musíš vedieť uvariť.

Či už prídu na návštevu svokrovci alebo budete mať v práci posedenie s home-made cateringom. Vedieť ukuchtiť aspoň jeden pokrm, ti zachráni krk v mnohých situáciách.

Zistiť, kto sú tvoji skutoční priatelia

Nie každý, s kým sa vídaš na dennej báze, je zákonite tvoj kamarát. To, že vás vesmír upísal na niekoľkoročné zdieľanie toho istého kanclu, ešte neznamená, že na teba pri najbližšej príležitosti nenakydá šéfovi, aby si na výplate prilepšila o dve stovky a dostala farebnú tlačiareň.

Je dôležité vedieť rozoznať, s kým sa bavíš, pretože musíš, a s kým sa bavíš, pretože chceš. Priatelia sú len tí druhí – tak si nemýľme pojmy s dojmami.

Prestať každému rozprávať detaily zo svojho súkromného života

Polovicu to absolútne nezaujíma. Tú druhú áno, ale len do určitej miery a vo veľmi špecifickom ponímaní. Sú tí, ktorým tvoje nešťastie poslúži ako čičíkajúca uspávanka na dobrú noc, lebo pocit, že niekto má ešte trikrát väčšie sr*čky ako oni, ich na večer príjemne zahrieva.

A potom tí, ktorí tvoje historky pošlú ďalej – len v trochu inom znení. Z menštruačných kŕčov sa teda stane nemanželské tehotenstvo. Z omeškanej splátky na hypotéku sa stane zabavenie domu. A zo synovej päťky zo slovenčiny – protidrogové liečenie pre mladistvých delikventov. Takže pozor na jazyk…

Nájsť si peniaze a čas na dovolenku

Nemusí to byť dvojtýždňové váľanie šuniek na Maledivách a ani dobrodružná tour de Afrika. Pokojne stačí stanovačka, opekané špekáčiky a hektolitre piva. Alebo chatka na samote v lese, elektrická dvojplatnička a romantika pri sáčkovej polievke. Dôležité je vedieť, že si ochotný a schopný odložiť si peniaze na relax a že si už pochopil, že kvôli voľnu pár dní sa tvoj kariérny život nezosype.

Odsťahovať sa od rodičov

Život pod rodičovskou strechou je veľmi pohodlný. Vždy je navarené, upratané, špinavé trenky sa perú samé od seba a z času na čas sa ti aj posteľ akosi magicky ustelie. Opustiť vrelú náruč mamahotelu je malý krok pre ľudstvo, no obrovský skok pre človeka.

Nájsť si podnájom, pobaliť si kufre a zmieriť sa s myšlienkou, že odteraz si budeš musieť knedľu naparovať sám, nie je ľahké, ale v tridsiatke to už dostáva nálepku psia povinnosť.

Naučiť sa hovoriť pred publikom

Nočná mora každého introverta. Pri predstave, že by si mal svoju myšlienku zdeliť ďalším desiatim ľuďom, ktorí pozorne striehnu na každé tvoje slovo, ti sťahuje polky a obracia žalúdok hore nohami. Lenže toto už nie je stredná škola a ústna odpoveď pred tabuľou.

V tejto životnej etape od tvojej schopnosti verejne sa prejaviť nezávisí len známka v žiackej knižke, ktorú si o desať rokov ani nebudeš pamätať. Tak naber odvahu a choď do toho – tvoji poslucháči predsa nehryzú.

Nájsť si svoj štýl

Ak by si mal zhodnotiť svoju osobu len na základe hudobného vkusu a obsahu šatníka za posledných desať rokov, asi by si sa označil za psychicky labilné synonymum apríla. Prešiel si si množstvom zmien, vystriedal veľa módnych štýlov, zistil, že emo nie je cesta pre teba, a odfarbil si vlasy z ružovej na niečo spoločensky akceptovateľnejšie.

V tom čase to bolo fajn – bol si mladý, bláznivý a hľadal si svoje skutočné ja. Avšak v treťom desaťročí svojho života by si už mal mať aspoň predstavu o tom, čo chceš svojím odevom vlastne svetu povedať.

Prečítať si klasickú literatúru

Školské lavice nám v hlave zafixovali informáciu, že každé dielo z učebnice literatúry sa dá opísať trojslovným citoslovcom fuj. Hoci práve toto je predmet, ktorý má mladé generácie učiť láske ku knihám a čítaniu ako takému, no s tým výberom, čo tam je, sa mu darí robiť presný opak.

Ak si nikdy nechytil do rúk niečo z police klasickej literatúry, ja ťa chápem. Po prvých dvoch veršoch Zuzanky Hraškovie som na tom bola pocitovo rovnako. Ale keď vytriediš burinu, ktorá bežnému smrteľníkovi nedáva absolútne žiaden zmysel, určite nájdeš klasiky, ktoré za to stoja.

Dať sa do formy

Permanentku do fitka si kupovať nemusíš, dokonca ani dve kolečká okolo paneláku každé druhé ráno nie sú povinnosť. Treba však nájsť životosprávu, ktorá ťa nebude ničiť. Po prvé: roky svižného organizmu sa pomaly chýlia ku koncu a to, že si mohol jeden večer zjesť na posedenie desať hamburgerov a nezosr*ť sa, bude minulosť.

Po druhé: prichádzaš do fázy, kde kilá pribúdajú dvakrát rýchlejšie ako predtým, ale zhadzujú sa trikrát pomalšie. A po tretie: už nemáš päť rokov a tvojej mame už začína byť tak trochu jedno, či ješ zeleninu alebo nie. Teraz už na tom musí záležať tebe. Tak sa pochlap a zožer tú blbú brokolicu!