19.04.2021, 09:51 30.09.2021, 12:00

10 vecí z každodenného života so skrytými „zlepšovákmi,“ o ktorých si možno netušil

Vedel si, že...?

Richard Bonde19.04.2021, 09:5130.09.2021, 12:00

Čas čítania: 4 min

Niektoré veci sa stali súčasťou tvojho života natoľko, že už ich ani poriadne nevnímaš. Keď sa však na to množstvo vecí, ktoré používaš na dennej báze, pozrieš zblízka a pozorne, prídeš na to, že mnohé z nich majú skryté detaily a vymoženosti, ktoré ti môžu ich používanie značne uľahčiť.

Práve o takýchto veciach a o ich „zlepšovákoch“ bude tento článok. Okrem toho, že pre teba bude dozaista zaujímavý, ťa môže naučiť aj nejaký ten tip a trik a uľahčiť ti každodenný život. Tak poďme na to!

1. Vrchnáčik od pera

Možno si si všimol, že mnohé vrchnáčiky od pera majú na vrchu malú dierku. Tušíš, prečo tam je? Nie, nie je to kvôli vetraniu atramentu, táto dierka má oveľa podstatnejší význam.

Nestalo sa totiž ani raz, ani dvakrát, že takýto vrchnáčik niekto vdýchol, a práve táto malá dierka mu na ten čas, kým mal vrchnáčik v dýchacích cestách, zachraňovala život.

2. Háčik na metri

Na čo by len mohla slúžiť táto dierka? Tentokrát to nebude proti zaduseniu, ale na zavesenie meracej pásky na klinec alebo skrutku.

Týmto spôsobom vyriešili inžinieri problém, ktorým z času na čas trpí snáď každý, kto sa snaží niečo zmerať – buď má nedostatok pomocných rúk, alebo jeho pomocné ruky nevedia, kam presne majú meter priložiť.

3. Piktogram nádrže

Ak máš svoje vlastné auto, táto šípka ti až taká nápomocná nebude. Ak však pracuješ vo firme s flotilou rôznych áut a nemáš pridelené svoje, uľahčí ti pristavovanie auta k stojanu na čerpacej stanici.

Táto šípka totiž ukazuje na stranu vozidla, na ktorej je umiestnené veko nádrže. Pri autách európskej a americkej výroby je obvykle na pravej strane, naopak je to pri ázijských autách, kde je veko na ľavej strane.

4. Valček na konci kábla

Možno si si všimol, že niektoré káble, obzvlášť nabíjačky, majú pri jednom konci akýsi valček. Tento šikovný prvok má hneď dve využitia.

Okrem toho, že vie kábel šikovne podržať pri prestrkávaní poza stôl, slúži na elimináciu elektromagnetickej interferencie, vďaka čomu sa v kábli šíri elektrický prúd spoľahlivejšie a vykazuje menšie straty.

5. Háčiky na hrncoch

Opäť vymoženosť, ktorá má spektrum využití. Okrem toho, že sa dajú háčiky na hrncoch a panviciach použiť na jej zavesenie pri uskladňovaní, je tu ešte jeden peckový life hack.

Tieto háčiky sa dajú použiť aj na uchytenie varechy či lyžičky, na mnohých hrncoch dokonca tak šikovne, že bude uchytená pomôcka odkvapkávať naspäť do hrnca.

6. Tieto čudesné gombíky

Podľa výrobcov džínsov majú tieto gombíky jednoznačný zmysel – držia pokope miesta, ktoré by inak boli veľmi náchylné na rozpadnutie.

7. Výrez na spodku šálky

Ďalší múdry prídavok do produktu, ktorý je taký jednoduchý ako šálka. Na čo len môže slúžiť ten maličký výrez?

Jednak na to, aby sa pri umývaní v umývačke riadu nedržala vo vnútri okrajov šálky voda, ktorá by sa pri vyberaní z umývačky vyliala na používateľa, ale tiež na to, aby mohol horúci vlhký vzduch unikať spopod šálky a nezvlhčoval drevené povrchy.

8. Brmbolce na čiapkach

Že estetický prvok? Dnes čiastočná pravda, no kedysi úplná hlúposť.

Brmbolce boli pôvodne vynájdené pred stovkami rokov, aby si posádka lode nebúchala hlavu o stropy v podpalubí, ktoré boli často veľmi nízke a kvôli výkyvom spôsobeným morskými vlnami sa to dialo až nežiaduco často.

9. Podčiarknuté F a J

Ak práve čítaš tento článok na počítači alebo notebooku, sám sa môžeš presvedčiť, že na klávesoch F a J máš dva vystúpené pásiky. Ak si na mobile, ver nám, že ich má naozaj každá hardvérová klávesnica.

Na čo však sú? Sú pre ľudí, ktorí sa pri písaní nepozerajú na klávesnicu – či už preto, lebo to nepotrebujú, alebo majú poškodený zrak. Vďaka týmto dvom výstupkom sa im bez problémov podarí lokalizovať východiskovú polohu rúk pre písanie desiatimi prstami.

10. Nálepka na kečupe

Možno to vyzerá ako obyčajná etiketová potlač, ale je to sofistikovanejšie. Táto nálepka je nalepená presne na takom mieste, aby sa pri jeho zatlačení lial kečup z fľašky rýchlejšie.

Autor Richard Bonde

Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.

Podobné

Prihlásenie