Výchova detí je úžasná skúsenosť, ale spája sa s ňou aj veľká zodpovednosť. Vychovať dieťa tak, aby z neho vyrástol vyrovnaný a zdravý jedinec, môže byť často náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Existuje celý rad viet, ktorým by sa rodičia mali podľa psychológov pri výchove svojho potomka vyhnúť.
Pokiaľ ich budú neustále opakovať, môže to dieťaťu spôsobiť veľké problémy, ktoré si so sebou ponesie až do dospelosti. Aké sú teda vety, na ktoré by si rodičia mali dávať najväčší pozor?
1. „Nedotýkaj sa toho, ešte to rozbiješ!“
Na prvý pohľad by sa nemuselo zdať, že je na tejto vete niečo negatívne. V skutočnosti však jej opakovaním do dieťaťa rodič zasieva pocit prehnaného sebaovládania. Dieťa tým môže získať pocit, že pokazí všetko, na čo siahne. Tým sa zvyšuje jeho nervozita a možnosť, že veci naozaj pokazí (paradoxne preto, lebo sa až príliš sústredí na to, aby podalo dobrý výkon).
2. „Rozčuľuješ ma!“
Iste, výchova potomka nie je jednoduchá záležitosť. Okrem radosti v nej má svoje miesto aj hnev. Je však veľmi dôležité svoje emócie držať na uzde a neprenášať tieto negatívne pocity na dieťa. Touto vetou v podstate rodičia dieťaťu hovoria, že ono samo je dôvodom ich podráždenia.
Podľa psychológov je lepšie použiť ekvivalent v štýle: „Nepáči sa mi, keď toto robíš“ a vysvetliť dieťaťu, prečo to rodiča znervózňuje. Pokiaľ sa ti ale napríklad nepodarí udržať emócie, nevadí. Stačí, ak sa dieťaťu ospravedlníš za to, že si vybuchol s tým, že nabudúce sa budeš viac kontrolovať.
3. „Keď som bol/a v tvojom veku, tak som to dokázal/a.“
S touto vetou sa deti stretávajú pomerne často. Rodičia ich tým zrejme chcú motivovať k lepším výsledkom. V skutočnosti to má skôr opačný efekt. To, že rodičia boli ako malí v niektorej oblasti zručnejší, než je ich vlastné dieťa, ešte neznamená, že zlyhali.
Každý človek sa vyvíja odlišne a v inom čase dokáže rozvíjať svoje schopnosti. Očakávať od dieťaťa, že bude presnou kópiou rodiča, môže mať veľmi negatívne následky.
4. „Môj dom, moje pravidlá. Ak sa ti nepáči, môžeš ísť.“
Táto veta v sebe má výhražný podtext. Vlastne ňou dieťaťu rodič tvrdí, že pokiaľ chce naďalej žiť pod jeho strechou, bude sa riadiť jeho pravidlami. Ak nie, môže si zbaliť veci a ísť preč. Je potom v podstate jedno, že rodičia túto hrozbu často nemyslia doslovne.
Podľa psychológov je podobné strašenie dieťaťa pre jeho vývoj mimoriadne škodlivé. Rodičia mu tým dávajú najavo, že sa tým vlastne vzdávajú svojej zodpovednosti a bolo by im vlastne fuk, či ich dieťa ostane s nimi alebo nie.
5. „V živote môžeš byť kýmkoľvek chceš!“
Na tejto vete by určite mnoho rodičov nevidelo nič zlé. Podporovanie ambícií dieťaťa je predsa dobrá vec, no nie? Určite je, ale treba poznať mieru. Je skvelé podporovať potomka v jeho talente, ale je dôležité, aby sa na svoj sen až príliš neupol.
Život je totiž cestou, na ktorej nie všetko vychádza podľa plánov a nie každý sa stane slávnym hercom či rockovou hviezdou. Je preto dôležité, aby malo dieťa aj iné záujmy a predstavu o tom, čo bude robiť, ak by sa ku svojej vysnívanej profesii z rôznych dôvodov nedostalo.
6. „Nefňukaj nad hlúposťami.“
Emócie dieťaťa a ich prežívanie je dôležitá vec. Je tiež rovnako podstatné, aby rodičia svojim ratolestiam nehovorili, že „fňukajú nad hlúposťami“. Áno, z pohľadu dospelého môže ísť o banalitu, ale je dôležité vcítiť sa do kože dieťaťa, pre ktorého môže ísť o silný emotívny podnet.
Ak im rodič bude opakovať, že plače nad banalitami, dieťa mu môže prestať dôverovať. Podľa odborníkov by mali rodičia k deťom pristupovať empaticky a snažiť sa s nimi o ich pocitoch porozprávať.
7. „Prečo nemôžeš byť ako tvoj brat/sestra?“
Podobné porovnávanie s ostatnými súrodencami, ale aj s inými deťmi mimo rodiny, môže mať veľmi zlé následky. Pokiaľ rodičia porovnávajú dieťa s jeho bratom či sestrou, medzi oboma súrodencami môže dôjsť k narušeniu vzťahov a dokonca až k vzájomnej nevraživosti.
Rodičia by si podľa psychológov mali uvedomiť, že každé dieťa má iné prednosti a slabosti a ide o odlišnú osobnosť. Očakávanie rodičov, že všetky deti budú vynikať rovnako, ak ich bude vychovávať rovnakou metódou, je scestné.
8. „Necítiš sa zle, si v poriadku.“
Pokiaľ sa dieťa cíti zle, je smutné alebo plače, je nutné jeho situáciu riešiť. Odbiť pocity potomka vetou, že sa v skutočnosti necíti zle a je v poriadku, je veľmi nešťastné. Tým rodič dáva dieťaťu najavo, že ho jeho problémy nezaujímajú, prípadne považuje pocity svojho dieťaťa za banálne a nedôležité.
9. „Si presne ako tvoj otec/matka.“
Táto veta nemusí byť nutne negatívna, ale čo si budeme hovoriť, najčastejšie ju rodič použije, ak chce poukázať na slabiny dieťaťa. Tým pádom má dieťa pocit odmietnutia, navyše tým, že sa poukazuje aj na vlastnosti druhého rodiča, má pocit rozpoltenia a zmätenia. Odrazu sa mu zdá, že sa od neho očakáva, že si vyberie, na akú „stranu“ sa pridá.
10. „Nebuď taká citlivka.“
Deti sú celkom logicky na viaceré podnety a situácie omnoho citlivejšie než dospelí. Aj v prípade detí platí, že každé z nich má hranicu citlivosti niekde inde. Je pritom dôležité načúvať ich pocitom a komunikovať s nimi. Pokiaľ bude rodič ich pocity zľahčovať, prípadne ich odbije podobnou vetou, tak to narobí len škodu. Dieťa tak môže mať pocit, že jeho pocity nie sú brané vážne.
