Jeden článok, v ktorom sme ti predstavili vety, ktorým by sa mal rodič podľa psychológov pri výchove svojich detí rozhodne vyhnúť, sme ti už na EMEFKA priniesli. Keďže je však podobne problematických viet celá kopa, rozhodli sme sa pripraviť pokračovanie.

Výchova detí je najmä o veľkej zodpovednosti a rodičia by určite mali vedieť, čomu sa pri nej majú vyhýbať. Tieto výroky medzi tie veci nepochybne patria.

1. „Sklamal/a si ma.“

Tieto slová vedia deti, pravdaže, poriadne raniť. Ako upozorňujú psychológovia, túto vetu rodičia navyše vyslovia v čase, keď sa dieťa už aj tak cíti dosť mizerne. Podobným výrokom v ňom rodičia len posilňujú pocit viny.

Pokiaľ to rodičia opakujú často, ich deti môžu naozaj vyrásť s pocitom, že sú pre svoju rodinu záťažou a sklamaním. To môže vyústiť aj do depresie či iných psychických ochorení a problémov.

2. „Prestaň plakať!“

Toto je opäť veta, ktorú majú rodičia tendenciu vysloviť, keď majú všetkého po krk a pociťujú únavu. Keď do toho ešte dieťa začne plakať, nie je ťažké predstaviť si, že ho okríknu nejakým podobným výrokom.

Nie je to však správne. Plač je (rovnako ako radosť) prejavom veľmi silnej emócie, ktorú nemožno len tak ľahko potlačiť. Tým vlastne rodičia dieťaťu kladú za vinu ich emocionálnu reakciu na danú situáciu, čím spôsobia, že ich deti sa budú cítiť ešte horšie.

3. „Som z teba smutný/á.“

Niet pochýb, že rodičia sa občas môžu v dôsledku konania svojich ratolestí cítiť smutní. Nastáva však problém, ak to dieťaťu neustále opakujú aj nahlas. Tým mu totiž podsúvajú, že práve ono je zodpovedné za ich emócie, čím naň kladú ťažké bremeno.

Dieťa totiž môže podvedome prijať, že od neho závisí, či sa jeho rodičia budú cítiť dobre alebo nie.

4. „Dvojka je super, ale jednotka je lepšia.“

Pokiaľ dieťa dostalo v škole z testu dvojku a nie jednotku, rozhodne to nie je dôvod na to, aby ho rodičia karhali! Väčšinou to síce robia s tými najlepšími úmyslami (v snahe dostať zo svojich detí to najlepšie), ale v konečnom dôsledku to môže vypáliť úplne opačne.

Každé dieťa má vlastné silné a slabé stránky. Rozhodne je dobré pomôcť mu a povzbudzovať ho pri učení, ale netreba robiť tragédiu z toho, ak sa všetko nepodarí na sto percent.

5. „To sa stalo aj mne a som v poriadku.“

Podobnou vetou zvyknú rodičia odbiť sťažnosti svojich ratolestí. A hoci môže byť táto poznámka pravdivá, v skutočnosti je pre dieťa veľmi zraňujúca. Rodičia si tým len obhajujú vlastné neprimerané správanie voči deťom, pretože to isté zažili ako deti od svojich rodičov.

To ale neznamená, že všetci budú tieto situácie prežívať rovnako. Navyše tým rodičia deťom podsúvajú, že ak sa v dôsledku nejakej situácie cítia zle, je to vlastne ich problém a ich vina.

6. „To nestačí, snaž sa viac.“

Týmto výrokom rodičia len znehodnocujú snahu dieťaťa a dávajú mu najavo, že to stále nie je dosť. Dieťa tak môže nadobudnúť pocit, že ono samo nie je dosť dobré. To môže vyústiť do silného pocitu viny.

Deti sa potom zúfalo snažia svojich rodičov potešiť, ale často to nedokážu, lebo ich mama a otec majú príliš vysoké nároky. To, samozrejme, vedie k ešte väčšej frustrácii.

7. „Mal/a by si sa hanbiť!“

Touto a podobnými vetami robia rodičia viac problémov než osohu. Je určite dobré vysvetliť deťom, prečo sú určité typy správania neprijateľné, ale naliehať na ne, že musia cítiť hanbu, je kontraproduktívne.

Menšie deti navyše nemusia presne rozumieť, čo od nich rodičia chcú. Tie staršie zase môžu reagovať agresívne a podráždene.

8. „Pretože som tvoj otec/tvoja matka a ty ma budeš poslúchať!“

Toto býva často odpoveď na otázku detí, prečo majú niečo urobiť, alebo prečo sa majú nejako správať. Rodičia však urobia lepšie, keď im to trpezlivo vysvetlia. Autoritatívne tvrdiť, že je to preto, lebo oni sú rodičia, a preto ich majú deti poslúchať, nie je správny postup.

Deťom sa tým nedáva žiadny príklad či vysvetlenie, prečo by rodičovskú žiadosť mali splniť.

9. „Si nevďačný/á.“

Iste, rodičia často môžu mať pocit, že ich deti si nevážia všetko, čo pre ne robia. Nazývať ich ale nevďačnými ničomu nepomôže. Pokiaľ sa navyše tieto vety opakujú, a to bez toho, aby rodičia poukázali na to, čo by malo dieťa vo svojom správaní zmeniť, môže to v ich ratolestiach vzbudiť silné pocity viny.

Odborníci namiesto toho odporúčajú deťom vysvetliť, prečo by človek mal byť vďačný a ako vďačnosť prejavovať.

10. „Bodaj by si sa nikdy nenarodil/a.“

Nech už je situácia akokoľvek zlá, nech už sa rodičia cítia akokoľvek vyčerpaní, nikdy by nemali vysloviť túto vetu. Odborníci sa zhodnú, že je to zrejme to najhoršie, čo rodič môže svojmu dieťaťu povedať.

Pokiaľ ju rodičia opakujú pravidelne, môžu dieťaťu spôsobiť veľké problémy a psychickú traumu, ktorú môže pociťovať a vyrovnávať sa s ňou celý svoj život.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu.