Niekedy vám náhoda zmení celý život a tieto nasledujúce hrdličky sú toho jasným dôkazom.
Spoločná fotka ešte predtým, ako sa oficiálne spoznali
Môjho budúceho partnera som zbadala krížom cez miestnosť na jednej diskotéke v roku 2006. V tom čase som bola blázon do fotografovania a všade som so sebou nosila foťák. Urobila som si teda fotku seba a svojich kamarátov, s týmto neznámym fešákom v pozadí a neskôr som ju zavesila na Friendster.
Zrazu mi písala moja sestra a pýtala sa, odkiaľ toho chlapíka poznám. Vysvitlo, že jeho starší brat je jej kamarátom už dlhé roky a obaja nás chceli dať dohromady, lenže sa báli vekového rozdielu (bolo medzi nami 6 rokov). S touto novou informáciou v rukáve som ho vyhľadala a pozvala na kávu. Sme spolu už dvanásť rokov.
Tento párik by nikdy nevznikol, keby slečna vymazala profil o sekundu skôr
Z času na čas som zablúdila na internetovú zoznamku. Stretla som zopár fajn ľudí, vybehla s nimi na rande, mala zopár vzťahov, ale vo všeobecnosti som už začínala mať randenia plné zuby. Bola som odhodlaná to zabaliť a dať si na chvíľu od celého tohto cirkusu pauzu.
Posledný raz som sa prihlásila na zoznamku, len s jediným cieľom – vymazať svoj profil. Môj terajší frajer mi napísal doslova sekundu predtým, ako som ho vymazala. Dnes sme spolu už vyše dvoch rokov a často si robíme srandu z toho, že to stihol len tak tak.
Láska na prvé odbočenie
Stretli sme sa úplnou náhodou, počas cesty domov. Pracovali sme v tom istom meste, obaja sme išli domov o takom istom čase a z nevysvetliteľných dôvodov sme obaja niekoľkokrát minuli ten správny výjazd. Napokon sme obaja zliezli tým istým výjazdom, ktorý vôbec neviedol tam, kam sme chceli ísť.
Vtom som sa otočila a vo vedľajšom aute zbadala neskutočne atraktívneho muža. Usmiali sme sa na seba a on kývol hlavou smerom k benzínovej pumpe. Zaparkovala som tam, on hneď za mnou a vymenili sme si telefónne čísla.
Zistili sme, že nielen pracujeme v tom istom meste, ale aj dochádzame z toho istého mesta a bývame asi dve minúty od seba. Teraz náš vzťah už ťahá na dvanásť rokov a mne sa až rozum zastavuje nad tým, ako jedna náhoda môže zmeniť celý váš život.
Romantika za počítačom
V roku 2010 som si strašne fičala na jednej onlinovke – MapleStory. Jedného dňa sa mi na obrazovke zjavil avatar a môj, v tom čase aktuálny frajer povedal: „Hej, môj bratranec sa v tejto hre takto volá.“ V skratke, predrtili sme spolu nespočetne veľa hodín, čo napokon viedlo k výmene telefónnych čísel a profilov na sociálnych sieťach.
Keď som sa rozišla s daným frajerom, jeho bratranec bol už dávno mojim najlepším priateľom. Potom, čo sa udialo, sa stal mojou bútľavou vŕbou a netrvalo dlho, kým naše priateľstvo prerástlo aj do čohosi viac. Hore na obrázku je fotografia z našej svadby v MapleStory spred takmer desiatich rokov. Tento rok v auguste sme sa zobrali naozaj, takže k nej už môžem pridať aj tú skutočnú.
Rodičia nemajú vždy pravdu
Keď som bola malá, moja mama ma vyučovala doma, rovnako ako pár ďalších deciek z mesta. Tam som ho po prvý raz stretla. Ja som mala 13, on 16 a okamžite som sa doňho zaláskovala až po uši.
Povedala som mame, že si ho chcem zobrať, no ona ma hneď vrátila nohami späť na zem a pripomenula mi, že on už je takmer dospelý. Pozvala som ho na oslavu svojich trinástych narodenín a to bolo posledný raz, čo som ho videla.
O desať rokov neskôr zablúdil do obchodu, v ktorom som pracovala. V tom čase som mala priateľa, takže hoci sme sa dali do reči, ostali sme LEN kamarátmi. Potom sa v jeho rodine udialo nejaké nešťastie a on zmizol.
Až keď mi znovu zmizol zo života som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom záleží. Trvalo mi tri mesiace, kým som ho vypátrala a povedala mu, čo k nemu cítim. Dnes sme zosobášení a čakáme spolu bábo. Sny môjho naivného 13-ročného ja sa teda konečne stali skutočnosťou.
Susedská výpomoc
Boli sme susedia a ani sme o tom netušili. Ja som bývala na prvom poschodí, on na treťom. Stretli sme sa v jednom pofidérnom bare, obaja už decentne pod parou a dali sme sa do reči. Trochu sme poflirtovali a zabavili sa, no nič vážne z toho nebolo. Potom sme na seba nenarazili ďalších deväť mesiacov.
Po trištvrte roku bez akéhokoľvek kontaktu (a vedomia, že sme susedia) sa naša spoločná suseda vybuchla z bytu. Obaja sme jej prišli na pomoc a až vtedy sme zistili, že celý čas bývame v tom istom baráku. Začali sme sa stretávať viac a bum – dnes sme spolu takmer štyri roky a zakladáme právnickú firmu.
Prehliadka vysokej školy
Vysoká škola, na ktorú som sa hlásila, robila takú zaujímavú akciu. Ľudia, ktorí tam už študujú, zobrali nás, ktorí sme sa ešte len hlásili na prespávačku na intrák, aby sme videli, ako to funguje. Ako sprievodkyňu som dostala jednu babu, ktorá mala na izbe niekoľko fotografií so svojim frajerom. Len zo srandy zažartovala, že tento fešák je už zadaný, no má pekného brata a ukázala mi jeho fotku.
Kým som na danú školu naozaj nastúpila, na túto drobnú príhodu som už dávno zabudla. Cez spolužiakov som sa zoznámila s jedným fajn chalanom a neskôr sme sa dali dokopy. Chodili sme spolu už nejaký ten piatok, keď som sa dozvedela, že to on je vlastne ten „pekný brat“ z fotky, ktorú mi vtedy ukázala baba na prespávačke. A len tak mimochodom – už sme štyri roky svoji.
Aj príšerné rande môže byť na osoh
Jeden týpek sa mi raz prihovoril vo výťahu a pozval ma na rande. Nemala som záujem, no aj tak som išla. Pre istotu som ho pozvala do podniku blízko môjho domu, kde za barom pracovala moja dobrá kamarátka.
Bolo to najhoršie rande v mojom živote – bol nudný, neslušný a balil všetky čašníčky naokolo. Keďže sa mi vôbec nevenoval, mala som možnosť skenovať okolie a niekde počas toho som si všimla jeho…
Nemohla som naňho prestať zízať. Po prvé preto, že bol pekný a po druhé som sa nevedela zbaviť pocitu, že už som ho niekde videla. Napokon som sa ho na to šla opýtať a zistila som, že už sme si raz písali na online zoznamke, no ja som z ničoho nič prestala odpisovať. Bol to poriadny trapas, ale našťastie to nebral nijako dramaticky a aj tak mi dal svoje číslo.
Dali sme sa dohromady a teraz nám je spolu dobre. Na tejto príhode je však najvtipnejšie to, že bol v ten deň v práci prvýkrát (aj on robil v tom podniku). Takže keby sme prišli o deň skôr, išli inam alebo by mala moja kamoška v tom čase voľno, nikdy by sme na seba neboli bývali narazili.
Nesprávne poschodie
Súdne pojednávanie, na ktoré som mala ísť svedčiť, bolo na siedmom poschodí, no ja som omylom stlačila šestku. Uvedomila som si to až v momente, keď som vystúpila a predo mnou stál muž v obleku, očividne čakajúci na svoju klientku.
Bolo mi trápne priznať, že som sa pomýlila a že som na zlom poschodí, tak som sa s ním radšej dala do reči. Rozhovor sme zavŕšili výmenou telefónnych čísiel. Teraz – o sedem rokov neskôr – žijeme v šťastnom manželstve a po dome nám behá naše 4-ročné zlatíčko.
A na záver príbeh s nečakaným koncom
Z času na čas som z nudy chodila na internetovú zoznamku. Vybehol mi tam jeden chlapík, ktorého som pôvodne chcela odmietnuť, no v poslednej chvíli som si to rozmyslela. Začali sme si písať a napokon sa z neho vykľul jediný človek z internetu, s ktorým som sa naozaj aj stretla. Teraz som šťastne vydatá. Za jeho spolubývajúceho. A dodnes premýšľam, čo by sa stalo, keby som si to vtedy nerozmyslela.
Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: Shutterstock
