Jack, Rose a potápajúca sa loď. Film z roku 1997 do veľkej miery ovplyvnil, čo sa ľuďom pri zmienke Titanicu vybaví ako prvé. Priznaj si to – je to mladý DiCaprio, a nie fakt, že išlo o jednu z najrozsiahlejších lodných tragédií v histórii ľudstva.

James Cameron uchopil inak mrazivú udalosť z romantického konca, skutočnosť noci zo 14. na 15. apríla bola pritom všetko, len nie romantická. Pripomeň si s nami osudovú zrážku s ľadovcom touto desiatkou zaujímavých faktov, ktoré si o potopení zaoceánskeho parníka RMS Titanic a všetkom okolo neho pravdepodobne nevedel.

1. Čierna ovca Japonska

Štátny úradník Masabumi Hosono bol jediným Japoncom, ktorému sa podarilo prežiť potopenie Titanicu. Po návrate do vlasti tomu spočiatku nikto nevenoval pozornosť, to sa ale veľmi rýchlo zmenilo. Začali sa šíriť špekulácie, že Hosono bol čiernym pasažierom a na svoju záchranu sa prezliekol za ženu.

Prišiel o prácu a jeho meno sa údajne objavilo aj v niekoľkých učebniciach ako príklad nečestného občana. Tieto učebnice sa nepodarilo dodatočne nájsť. Hoci ním verejnosť aj médiá opovrhovali a celý národ ho považoval za zbabelca, jeho nezamestnanosť netrvala dlho. Ministerstvo mu ponúklo nové pracovné miesto, ktoré si udržal až do svojej smrti v roku 1939.

2. Titanic pomaly mizne

Titanic sa potopil v noci zo 14. na 15. apríla roku 1912, čo znamená, že sa jeho vrak povaľuje na dne oceánu už vyše jedného storočia. Dlho tam už ale nepobudne. Vedci predpokladajú, že za dvadsať, maximálne tridsať rokov po ňom nezostane ani stopy. Kam sa podeje?

Hlavným aktérom sú v tomto prípade baktérie halomonas titanicae, ktoré začali po potopení lode kolonizovať jej vrak a vytvorili na jeho povrchu takzvaný biofilm. Tieto baktérie boli objavené až v roku 2010 práve vďaka Titanicu a sú známe jednou vecou – milujú železo. Kovová konštrukcia lode je pre nich teda hotovou hostinou.

3. Odkaz vo fľaši

19-ročný pasažier Jeremiah Burke pochádzal z Írska, a keď sa loď začala rútiť ku dnu, myslel len na jediné – chcel sa rozlúčiť so svojimi blízkymi. Na lodi s ním neboli, nezostávalo mu teda iné ako napísať odkaz a veriť, že sa k nim jedného dňa dostane. Fľašu so svojou poslednou rozlúčkou hodil cez palubu. „Z Titanicu. Zbohom všetci. Burke z Glanmiru, Cork,“ stálo v nej.

Po potopení Titanicu more vyplavilo množstvo odkazov od údajných obetí, mnohé z nich sa ale vo výsledku ukázali ako falošné. Tento nie. Správu vo fľaši našli na brehu neďaleko jeho domu a jeho mama potvrdila, že sa písmo na nej zhoduje s písmom jej syna. Navyše fľaša, v ktorej prišla, bola tou istou fľašou, v ktorej mu pred odchodom pribalila trochu svätenej vody.