Vieš, aké maličké je mláďa pandy? A z akej výšky padá mláďa žirafy počas prvých sekúnd svojho života? Pretože po dnešku už budeš. Pripravili sme si pre teba totiž niekoľko faktov o mláďatách zvieracej ríše a veríme, že niektoré z nich ťa poriadne šokujú. Tak sa teda poďme na to pozrieť.

1. Mláďatá žirafy spadnú z dvojmetrovej výšky

Bojové podmienky africkej savany nedávajú malým žirafám priestor na pomalú a postupnú aklimatizáciu. Už samotný príchod na svet je pre ne pomerne drastický. Po tom, čo opustia telo matky, ich čaká dvojmetrový pád na zem a majú približne polhodinu, aby sa z neho otriasli a začali chodiť. Tehotenstvo žirafy preto trvá až 15 mesiacov a mláďa prichádza na svet omnoho vyvinutejšie ako iné druhy.

2. Mláďatá papagájov dostávajú vlastné mená

Ťažko si predstaviť, ako môže dať jedno zviera meno tomu druhému, no predsa je to možné. Minimálne v prípade voľne žijúcich papagájov. Vedecká štúdia z roku 2011 totiž odhalila, že samička papagája pomenuje svoje mláďatá po vyliahnutí rozličnými zvukmi. Tie im následne ostávajú po zvyšok života.

3. Mláďatá slona nevedia používať chobot

Slonie mláďatá sú veľmi podobné batoľatám – trochu ťarbavé, trochu pojašené a ešte úplne presne nevedia, na čo im všetky časti tela vlastne slúžia. Napríklad chobot. Používanie chobota si vyžaduje komplexnú koordináciu pohybov, ktoré sa novonarodené slony musia najprv naučiť. Prvé dva roky však žijú prevažne z materského mlieka, takže času na to majú habadej.

4. Mláďatá orangutana pijú materské mlieko až do ôsmich rokov

Internetom cirkuluje niekoľko bizarných príbehov o matkách, ktoré v domnienke, že robia pre svoje ratolesti len to najlepšie, stále dojčia svoje dospelé deti. Ale povedzme si úprimne, nie je to úplne normálne. Pre ľudí vôbec nie a dokonca ani pre orangutany, ktoré sú od materského mlieka závislé naozaj dlho. Z dlhoročných štúdií totiž vyplynulo, že samice orangutanov dojčia svoje mláďatá až osem rokov.

5. Mláďatá morskej vydry sú také huňaté, že sa nemôžu utopiť

Ostatné druhy vydier privádzajú mláďatá na svet na súši, morské vydry však túto možnosť nemajú. Bolo by dosť nepríjemné, keby sa hneď po príchode na svet mláďatá utopili, ale nemaj strach. Príroda to má ošetrené. Mláďatá morskej vydry sa rodia vyvinutejšie ako ostatné – majú otvorené oči, na ceste sú už prvé zuby a ako bonus ich telo pokrýva srsť taká hustá, že je pre ne prakticky nemožné sa potopiť pod hladinu.

6. Mláďatá plameniaka sú šedé

O ľuďom sa hovorí, že sme to, čo jeme, no platí to aj pre niektoré živočíšne druhy. Napríklad plameniaky. Možno by si čakal, že sa už rodia sfarbené doružova, no nie je to tak. Čerstvo narodené mláďatá plameniaka sú totiž šedé a ich perie sa doružova sfarbí až po hojnej konzumácii rias a žiabronôžok s obsahom karotenoidov, teda farebných pigmentov. Tie sa mimo iného nachádzajú napríklad aj v mrkve, paradajkách či mangu.

7. Mláďatá pandy sú také maličké, že ich môžeš chytiť do dlane

Je pochopiteľné (a fyzicky nevyhnutné), že čerstvo narodené mláďa je menšie ako jeho rodičia, ale v prípade pánd to predsa zachádza trochu do extrémov. Malá panda totiž váži len niečo okolo stodvadsať gramov (občas dokonca menej), čo je zhruba jedna tisícina z váhy dospelého jedinca. Pre lepšiu predstavu – kocka masla má 250 gramov a toto je menej ako polovica.

8. Mláďatá vráskavca obrovského priberajú 5 kilogramov za hodinu

Vráskavec obrovský je druh veľryby, ktorý je nielen najväčším živočíchom na Zemi teraz, ale podľa dostupných informácií aj najväčším žijúcim živočíchom vôbec. V dospelosti váži viac ako 130-tisíc kilogramov a dostať sa na túto rekordnú váhu nie je len tak. Práve preto čerstvé mláďatá vďaka materskému mlieku (ktorého samica za deň vyprodukuje takmer 200 litrov) priberajú až 5 kilogramov za hodinu.

9. Mláďatá nosorožca sa rodia bez rohu

Má to v mene a predsa sa rodí bez neho. Mláďatá nosorožca prichádzajú na tento svet bez rohu – ten sa začne objavovať až medzi prvým a druhým mesiacom života a počas prvého roka rastie pomerne rýchlo. Roh je tvorený keratínom, teda rovnakým materiálom, z ktorého sú ľudské nechty, vlasy či pazúry iných živočíchov. V dospelosti môže mať až 90 centimetrov.

10. Mláďatá morských korytnačiek komunikujú už vo vajíčku

Keď vedci umiestňovali mikrofón do korytnačích vajíčok, nevedeli presne, čo čakať, preto ich rozoznateľné zvuky príjemne prekvapili. Ako sa píše v štúdii z roku 2013, malé korytnačky vo vajciach naozaj vedia komunikovať. Odborníci sa nazdávajú, že dôvodom ich komunikácie je správne načasovanie vyliahnutia, od ktorého závisí ich bezpečná migrácia do vody.