Odborníci tvrdia, že sa priemerné dieťa za deň opýta takmer 300 otázok, čo je, treba povedať, obdivuhodný výron slov z takých malých úst. Časom naša zvedavosť chradne. Otázky, na ktoré sme sa kedysi pýtali, nás už dnes nezaujímajú, prípadne sa za pochodu zodpovedali samé. Niektoré však ostali.
Prečo sa lepidlo neprilepí o vnútro fľaše? Prečo mucha nikdy nenájde cestu k otvorenému oknu? Alebo prečo – fakt, preboha, prečo – sú leňochody tak šialene pomalé? To sú úvahy, ktoré trápia nejedného z nás, a hádaj čo? Dnes budeš mať jedinečnú príležitosť prísť im konečne na koreň.
1. Prečo sa lepidlo neprilepí o vnútro fľaše?
Väčšina lepidiel používa ako rozpúšťadlo vodu, ktorá zabezpečí, že tekutina vo fľaši ostane pomerne riedka. Po vytlačení z tuby príde do kontaktu s okolitým vzduchom, voda sa vyparí a vtedy lepidlo stvrdne. Jediné, čo ostáva, sú lepkavé molekuly, ktoré držia hmotu a objekty k nej prichytené pokope.
2. Dokážu ryby žiť aj na suchu?
Áno. Zatiaľ čo väčšina rýb prijíma kyslík z vody pomocou žiabier, existujú ryby, ktorým sa vyvinulo aj iné dýchacie ústrojenstvo. Tieto ryby možno nazvať obojživelnými a patrí medzi ne napríklad mangrove rivulus.
Ba čo viac – existujú dokonca aj lietajúce ryby. Tieto ryby, po latinsky exocoetidae, majú krídla, vďaka ktorým sa vymrštia nad vodnú hladinu a celkom slušnú vzdialenosť sa ponad ňou vznášajú.
3. Čo vlastne znamená skratka OK?
OK je skrátene „oll korrekt“, čo je zámerne gramaticky nesprávna verzia anglickej frázy „all correct“. Prvýkrát sa objavila v bostonských novinách v 40. rokoch 19. storočia. Vtedy bolo nadmieru populárne baviť čitateľov skomoleninami dobre zaužívaných výrazov.
4. Prečo sú leňochody také pomalé?
Strava leňochoda pozostáva prevažne z listov, ktoré sú chudobné na kalórie aj akékoľvek živiny. Aby z toho mála telo vyžilo, musí mať enormne pomalý metabolizmus. Práve vďaka nemu sa teda tieto tropické zvieratá hýbu ako v spomalenom filme.
5. Umierajú rastliny na vysoký vek?
Sú rastliny, ktoré už krátko po zasadení hynú. Sú však aj také, ktoré pri ideálnych podmienkach dokážu žiť navždy, a pokiaľ nedôjde k abnormálnej klimatickej zmene v ich prostredí, tak sa to aj stane. Ako príklad môže slúžiť borovica dlhoveká – tieto stromy začali rásť pred viac ako 5000 rokmi a ešte stále sú tu s nami.
6. Naozaj žuvačka ostáva v tráviacom trakte navždy?
Nie, žuvačka nezostáva v tráviacom trakte navždy. Jej bizarné zloženie z nej síce spravilo nestráviteľnú substanciu, s ktorou si žalúdok nevie rady, to však neznamená, že ju telo nevylúči ako každú inú potravinu. Zväčša sa v nás zdrží tri dni, potom prirodzenou cestou odchádza v stolici.
7. Prečo je nám v aute zle viac, ak sedíme na zadných sedadlách?
Pretože nemáš „dobrý výhľad“. Nevoľnosť prichádza, keď centrum rovnováhy v uchu zaznamenáva pohyb, no oči majú pocit, že stojíš na mieste, pretože sa nič okolo teba nehýbe. Ľudia na predných sedadlách vidia, že sa hýbu, preto sa cítia počas jazdy lepšie.
8. Prečo mucha nevie nájsť cestu von oknom?
Muchy vyhľadávajú svetlo. Zložené oči im umožňujú nájsť jeho zdroj pomerne rýchlo, a hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že práve preto je otvorené okno ich vysnívanou destináciou, nie je to celkom tak. Okno síce vpúšťa do izby svetlo, no s ním aj prúd vzduchu, ktorý muchu odrádza. Prirodzene sa teda snaží obzerať po nejakom inom.
9. Prečo je nebo modré?
Slnečné svetlo sa skladá zo všetkých farieb dúhy. Keď však lúče dopadnú na zemskú atmosféru, plyny a drobné čiastočky vo vzduchu rozptýlia farby na všetky smery. Najväčšou obeťou je modrá, ktorá cestuje v kratších a menších vlnách, a teda sa rozptýli najviac. Preto sa nám nebo javí modré.
10. Prečo vlasy na slnku blednú, zatiaľ čo pokožka tmavne?
Oba javy má na svedomí úbytok melanínu, pigmentu či tmavého farbiva, ktorý sa prirodzene nachádza v bunkách. Jediný rozdiel je v tom, že vlasové tkanivo tvoria mŕtve bunky, zatiaľ čo pokožku tie živé. Mŕtve bunky na stratu pigmentu nereagujú, preto blednú. Živé bunky začnú produkovať nový, aby nahradili ten stratený, preto tmavnú.
