Pozitívne myslenie je väčšinou považované za zdravé a prospešné. Predsa len, optimisti, ktorí vo všetkom vidia hlavne to dobré, majú predpoklad pre spokojnejší život. Lenže, ako to už tak chodí, ani v tomto prípade to neplatí úplne na sto percent. Psychológovia totiž poznajú aj jav, ktorý sa nazýva „toxická pozitivita“.
Možno si sa s jej prejavmi sám stretol a ani si o tom nevedel. Určite si si aj ty prechádzal náročným obdobím, pociťoval si smútok či sklamanie zo zlyhania. Vtedy človek najčastejšie hľadá podporu u svojich blízkych či priateľov. Môže sa ti však od nich dostať zdanlivo povzbudivých slov, kvôli ktorým sa budeš cítiť rovnako (ak nie viac) mizerne.
Práve to je charakteristický znak toxickej pozitivity. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o podporu, v skutočnosti týmito vetami ľudia tvoje problémy bagatelizujú a odmietajú sa o nich rozprávať a zaujímať sa o ne. Aby si si to vedel lepšie predstaviť, priblížime si niekoľko tradičných toxicko-pozitívnych fráz, ktoré robia viac škody než úžitku.
1. „Mohlo to byť aj horšie.“
Bez ohľadu na to, že táto veta môže byť pravdivá (pretože, čo si budeme hovoriť, VŽDY to môže byť horšie), v skutočnosti nikomu nepomáha. Len sa tým človeku, ktorý prežíva ťažké obdobie, dáva najavo, že sa „vlastne nič hrozné nestalo“ a že jeho emócie sú prehnané.
Touto vetou sa jeho prežívanie trivializuje, čo môže spôsobiť, že sa bude cítiť ešte horšie. Psychológovia skôr odporúčajú podať pomocnú ruku a ponúknuť sa, že sa s ním porozprávajú.
2. „To nič nie je! Netráp sa tým.“
Ak sa nám prihodí niečo zlé, niečo, do čoho sme vkladali veľkú snahu a nádeje, logicky sme sklamaní. O to menej potom potrebujeme počuť vety ako „to nič nie je“ a „netráp sa tým“. Iste, niekomu sa môže zdať, že „to nič nie je“, lenže pre druhého človeka to neplatí. Preňho ide o niečo veľmi dôležité, na čom mu záležalo.
Podobnou vetou sa mu dáva najavo, že to, do čoho vkladal silu a nádej, je zbytočnosť. Pre toho, kto podobnú „radu“ povie, sú vlastne emócie toho druhého nepodstatné a malicherné.
3. „Rozmýšľaj pozitívne!“
Áno, toto je veľmi častá „rada“. Dosť často prichádza najmä vtedy, keď sa človek cíti naozaj mizerne, prípadne rovno v depresii. Problém ale je, že v takej chvíli je veta „rozmýšľaj pozitívne“ naozaj len prázdnou frázou. Nie je možné si „nadiktovať“ pozitívne myslenie, keď človeka trápi plno problémov.
Takéto pseudo-povzbudenie je tak úplne kontraproduktívne a vo výsledku len spôsobí, že človek sa bude cítiť ešte horšie.
4. „Nie je to také zlé.“
No, niekedy to JE také zlé. Alebo aspoň pre človeka, ktorý prechádza krízou. Podobnými replikami sa mu ale podsúva, že len dramatizuje a v skutočnosti by sa mal za svoje negatívne emócie hanbiť. Zároveň sa mu dáva najavo, že problém je vlastne len banalita a jeho emócie sú neadekvátne. Omnoho lepšie je empaticky sa spýtať, ako môžeme dotyčnému pomôcť, prípadne ho proste vypočuť.
5. „Prenesieš sa cez to.“
V živote nastávajú náročné situácie, keď máme pocit, že už ďalej proste nevládzeme. V takom prípade ale posledné, čo človek potrebuje počuť, je, že vlastne o nič nejde a napokon sa cez to aj tak prenesie. Áno, to je zrejme pravda, ale to nič nemení na tom, že podobné vety mu v jeho situácii vôbec nepomôžu. Naopak. Ako oveľa účinnejšie sa ukazuje uznať, že situácia je naozaj ťažká, ale zároveň dotyčného povzbudiť s tým, že je silný a že v neho veríme.
6. „Tiež som bol/a v podobnej situácii a dostal/a som sa z toho.“
Ľudia sú rôzni. Kým niekto v ťažkej situácii dokáže zachovať pokoj a relatívne rýchlo sa dostať do normálu, pre iného môže ísť o silnú krízu. V takom prípade je skutočne nešťastné argumentovať štýlom „keď som to zvládol ja, tak to zvládneš aj ty“. Takto to ani náhodou nefunguje.
7. „Všetko sa deje z nejakého dôvodu.“
Túto „múdrosť“ väčšinou vyslovujú duchovne a ezotericky založení ľudia a priaznivci karmy. Pravdou ale je, že na VŠETKO nemusí byť dôvod a niektoré situácie môžu byť naozaj nešťastnou náhodou. V takej chvíli asi človeku, ktorý prechádza ťažkým obdobím, nepomôže uistenie, že „všetko má svoj dôvod“.
8. „Nedramatizuj!“
Aj v tomto prípade dochádza k zjednodušovaniu emócií a situácie človeka v kríze. Pre niekoho môžu jeho problémy pôsobiť banálne, ale, ako sme písali vyššie, ľudia sú rôzni. Keď u nás niekto hľadá podporu, asi ťažko mu pomôžeme tým, že mu povieme, aby nebol dramatický či hysterický.
9. „Nepripúšťaj si zlyhanie.“
V dnešnom svete sa na ľudí kladú stále väčšie nároky a zlyhanie sa málokedy odpúšťa. Pritom je ale mimoriadne dôležité, pretože práve na vlastných chybách sa učíme a zdokonaľujeme. Nie vždy sa všetko podarí, človek jednoducho nie je stroj, aby podával vždy dokonalý výkon.
Možno si niekto myslí, že keď druhému „poradí“, aby si zlyhanie ani len nepripúšťal, tak mu tým pomôže. No, nepomôže. Skôr sa oplatí zdôrazniť, že aj omyly patria k životu, a zamerať sa na to, ako sa z nich poučiť.
10. „Vravel/a som ti to.“
Keď sa človek pomýli, prípadne sa dostane do problémov, logicky nepotrebuje počuť bohorovné uistenie typu „ja som ti to hovoril/a!“ To v ňom vyvolá akurát agresivitu a zatrpknutosť. Zároveň sa ten, kto túto vetu vysloví, prezentuje ako arogantný narcis, ktorý vie všetko najlepšie. Zároveň si nikdy nenechá ujsť príležitosť, aby poukázal na chyby druhých, čím ich ešte viac zraňuje.
