Dnes si pripomíname 100. výročie vzniku Československa. Spoločný štát nevznikal ľahko a jeho zrodu predchádzala náročná práca politikov a veľké obety udatných československých legionárov. Ako si ukážeme, Československá republika bola štátom, za ktorý sa bojovať skutočne oplatilo.
Nič nie je bez problémov, a aj Československo malo svoje chyby a postihli ho mnohé krízy. Veľký podiel na tom mali aj dve kruté totality. Aj napriek nepriazni osudu sa vždy našli oblasti, v ktorých naša krajina excelovala a udávala trendy.
Hoci Československo už patrí do minulosti, treba si uvedomiť podstatnú vec – rozišli sme sa v dobrom a do dnešných dní Slováci a Česi udržiavajú nadštandardné vzťahy, aké nemajú obdoby medzi žiadnymi dvomi krajinami.
Spoločenský pokrok
Československá republika bola medzi dvomi svetovými vojnami jedinou fungujúcou demokratickou krajinou široko-ďaleko. Takmer vo všetkých krajinách regiónu dominovali konzervatívne monarchie a pravicové diktatúry, ktorým na udržanie moci stačili dve veci – neznášať komunistov a rozumieť si s armádou. Hneď za humnami sa postupne k moci dostali Hitler a Stalin, ktorí vo všeobecnosti nie sú vnímaní ako ľudomilovia.
Oproti tomu bolo v Československu zavedené všeobecné volebné právo pre mužov aj ženy, nezávislé médiá, politická pluralita, sloboda podnikania, garantované boli práva národnostných menšín, ako napr. možnosť zakladať politické strany. Dnes toto všetko znie ako samozrejmé veci, v tom čase sa ľuďom v susedných krajinách o tom mohlo len snívať…
„Občan, ak sa vám niečo nepáči, môžete sa ísť sťažovať! Jaj, počkať. Nemôžete!“
V rozličných hospodárskych ukazovateľoch prvá Československá republika prekonávala štáty, po ktorých životnej úrovni dnes túžime. Takmer neuveriteľne znie, že v roku 1924 bola ČSR desiatou najbohatšou krajinou sveta a ďaleko za sebou nechala, napríklad Nemecko, Holandsko a Rakúsko. Dokonca ani druhá svetová vojna republiku výrazne nepoškodila a ČSR sa podarilo rýchlo sa postaviť na nohy.
Žiaľ, netrvalo dlho a k moci sa dostal komunistický režim, ktorý Československo navždy poznačil – kým do 60. rokov sa krajine po rôznych krkolomných ekonomických experimentoch celkom darilo udržiavať dôstojnú životnú úroveň obyvateľov, invázia z augusta 1968 a následná „normalizácia“, definitívne pochovali šance Československa na prosperitu a nasledovali roky stagnácie.
„Na dnešnej schôdzi sme skonštatovali, že robíme veci dobre a zaviazali sme sa, že ich budeme robiť ešte lepšie!“ – akýkoľvek prejav pri akejkoľvek príležitosti v socialistickom Československu
Zbrojárska veľmoc
Po vzniku republiky až 4 z 5 susedných krajín mali nejaké územné požiadavky voči nášmu štátu. Krajina preto musela byť neustále pripravená sa brániť. Našťastie sa v českých krajinách nachádzali najlepšie zbrojovky niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, ktoré svojej povesti nezostali nič dlžné.
V Brne vytvorený ľahký guľomet ZB 26 mal úspech po celom svete a s pozmeneným kalibrom a názvom BREN sa stal štandardným guľometom vojsk mocnej Veľkej Británie a jej domínií. ČSR malo pred druhou svetovou vojnou najväčší počet tankov na počet obyvateľov. Bolo nám to ale prd platné, lebo po mníchovskej zrade sa všetky československé zbrojovky dostali pod kontrolu nacistov.
Keďže „masívny zbrojný priemysel“ patrí do WWII Starter Packu, Hitler si pred rozpútaním najkrvavejšej vojny v dejinách nemohol priať nič viac. Odhaduje sa, že až jedna tretina ťažkej techniky, použitej Nemcami počas megaúspešného ťaženia proti Francúzsku, bola československého pôvodu.
Po konci vojny a obnovení republiky sa československým zbrojovkám podarilo nadviazať na tradíciu a vytvoriť množstvo úspešných modelov. Keďže súdruhovia mali jasno v tom, že najlepšie sa mier a socializmus rozširuje hlavňami zbraní, po komunistickom prevrate Československo chŕlilo zbrane do mnohých konfliktných zón studenej vojny.
Dodávky československých zbraní a munície sa podpísali, napríklad aj na víťazstve komunistov vo vietnamskej vojne. Dokonca aj v dnes sa dá v sýrskom konflikte vidieť bojovníkov s desiatky rokov starými samopalmi vz.58, či tankmi, vyrobenými v Martine. Nekompromisná realita ale ukazuje, že v súčasnosti naše „veterány“ už predsa len patria do starého železa.
Medzitým na Bazoši: „stav super, akurad treba vimenit baterju a prelakovat“
Šport
Ak by sme mali vybrať len jednu jedinú vec, ktorá v Československu perfektne fungovala počas celej doby jeho existencie, bol by to šport. Od vzniku spoločného štátu až po posledné dni federácie naši športovci a športovkyne vynikajúco reprezentovali krajinu. Na vymenovanie všetkých úspechov by nestačila ani celá jedna kniha, treba spomenúť ale aspoň pár najznámejších mien.
Atlét Emil Zátopek, krasokorčuliar Ondrej Nepela, gymnastka Věra Čáslavská a bežkyňa Jarmila Kratochvílová patrili k tým najlepším a majú na svedomí niekoľko neuveriteľných rekordov. Rovnako aj československí futbalisti dokázali porážať špičkové tímy a z majstrovstiev sveta, olympiády aj majstrovstiev Európy sa im podarilo priniesť celkovo osem medailí.
Keďže športom číslo jedna je v Česku aj na Slovensku hokej, zaslúži si zvláštnu pozornosť. V rokoch 1963- 1991 majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji mohli navonok vyzerať ako nezaujímavá šou. Na troch medailových priečkach sa totiž za ten čas neobjavil žiadny iný tím, ako niekto zo štvorice Sovietsky zväz, Kanada, Švédsko a Československo.
Počas celej existencie spoločného štátu si Československo zo svetového šampionátu odnieslo šesť zlatých, desať strieborných a štrnásť bronzových medailí. Hráči ako Dzurilla, Golonka, Hašek, Hlinka, Martinec, Nedomanský, Lukáč, Šťastný (x2), Rusnák, Růžička a mnohí ďalší sa zlatými písmenami zapísali do dejín svetového hokeja.
Môžeš sa hocijako veľmi tešiť, nikdy ale nezažiješ takú radosť, ako naši hokejisti, keď zdolali nenávidených Sovietov v roku 1969
Svetoznáme výrobky
Československému vývozu sa okno do sveta otvorilo na konci päťdesiatych rokov. Po účasti na výstave Brusel EXPO 1958, na ktorej ČSR získala štrnásť ocenení, nikto nepochyboval o kvalitách československých výrobkov. Svetoznáme pivá, rozmanité sklárske výrobky a parádne topánky sa do sveta exportovali z oboch častí Československa.
Čo sa týka automobilového priemyslu, mopedy, skútre, traktory, nákladiaky, osobné autá a ďalšie vozidlá boli vždy žiadanými a spoľahlivými strojmi. V mnohých exotických krajinách, ako India či Vietnam, dodnes v uliciach premávajú húževnaté československé stroje, ktoré sú veľakrát staršie ako ich majiteľ.
Rýchlo a zbesilo: Bangalúrsky drift
Aj keď spoločný štát už neexistuje, značka Czechoslovakia v istej forme prežíva naďalej. Desiatky rôznych výrobkov aj dnes vznikajú v česko-slovenskej spolupráci. Pred pár rokmi sa česká a slovenská exportná banka dokonca dohodli na oficiálnom znovuzrodení označenia Made in CzechoSlovakia, ktoré má spoločne vyrábaným produktom uľahčiť cestu na svetové trhy.
Len ťažko by človek hľadal niečo, čo Čechov a Slovákov spája viac ako láska k alkoholu. Vynikajúcim príkladom česko-slovenského produktu zo súčasnosti môže byť preto Vodka Czechoslovakia, zložená z českého kojetínskeho liehu a slovenskej vody z Tatier. Výsledok vydarenej bratskej spolupráce predstavuje ten najlepší prípitok pre oslavy stého výročia vzniku Československa.
Nádhera, ktorej sa nevyrovná ani Stovežatá, ani Tatry…
Čo si o Československu myslia fanúšikovia EMEFKA? Boli by za opätovné spojenie? Niektorí sú za, niektorí proti a podľa niekoho sme sa vlastne ani nikdy nerozdelili…
https://www.instagram.com/p/Bn80Aj_lo5R/?hl=sk&taken-by=emefka_official
Zdroj: wikipedia.org
Titulná fotka: moddb.com
Článok vznikol v spolupráci s Karloff, s. r. o.
