Greenwashing. To je anglický terminus technikus pre sporadické vymývanie mozgov konzumentov, ktoré sa za posledné roky stalo neodmysliteľnou súčasťou marketingových stratégií nejedného výrobcu potravín. Ľudia chcú jesť zdravšie. Chcú, aby ich potraviny boli eko, bio, nemastné, neslané, bez cukru, tuku, toho či tamtoho.

Je finančne náročné priniesť na trh takýto produkt, preto to výrobcovia nerobia. Namiesto toho sa len tvária, že áno. V reklamných spotoch ospevujú svoje výrobky, ich kvality a zdravotné benefity, no keď si človek dá tú námahu a prečíta si zloženie, ostane nemilo prekvapený. Je to len kopa hnoja. 

Takýchto „akože“ zdravých produktov je nespočetné množstvo. Od raňajkových cereálií cez rôzne vitamínové vody až po šaláty (áno, ani šalát nie je vždy kóšer). Preto sme si dnes pre vás pripravili zoznam tých najčastejších potravín, ktoré ľudia mylne považujú za zdravé. No na veľké prekvapenie nie sú.

1. Šaláty v reštauráciách

Na porcii čerstvej zeleniny nie je nič zlé, ale všetci dobre vieme, že šaláty z reštaurácie nie sú primárne o nej. Nikto nevysolí desať eur, aby žral burinu s reďkovkou. Treba ju zamaskovať niečím „jedlým“.

A tak šup tam kúsky mastného kuraťa, strúhaný syr, krutóny a celé to zaliať majonézovým dresingom. Výsledné jedlo napokon chutí ako hodné svojej ceny, no o zdravotnom aspekte nemôže byť reč. Z „akože“ zeleniny sa stáva vysokokalorická bomba, a to už si rovno môžeš dať burger, nie?

2. Balené ovocné džúsy

Pokiaľ obal nehlása, že ide o 100-percentný džús, tak to nie je 100-percentný džús. Znie to logicky, nie? Aj napriek tomu mnohým ľuďom táto informácia uniká a v domnienke, že dopĺňajú denný prísun ovocia, do seba lejú litre cukrovej vody. Správny džús obsahuje len ovocie (ideálne žiadny koncentrát), všetko ostatné je odpad.

3. Vitamínové vody

Vitamínové vody to majú už v názve – sú vitamínové. A sedliacky rozum hovorí, že čo je bohaté na vitamíny, musí byť pre nás dobré. V modernej dome konzumu, keď má každá firma zástup marketérov s úlohou presvedčiť zákazníka, že ten ich produkt je najlepší, najzdravší a najvýživnejší, to však už dávno neplatí.

Vitamínové vody sú len ďalší marketingový ťah, ako z ľudí vymámiť peniaze. Jasné, je to voda s vitamínmi, dokonca s podstatne väčším množstvom vitamínov ako tá klasická z kohútika, no okrem nich sa do zloženia zvykne pripliesť aj slušné množstvo cukru, umelých aróm a farbív.

4. Müsli a müsli tyčinky

Ovsené vločky a sušené ovocie, čo už by sa len tu mohlo pokaziť? Za predpokladu, že to sú naozaj len ovsené vločky a ovocie, tak nič, lenže také müsli nestoja euro ani dve, a teda sa ani netešia takej popularite ako ich lacnejšie kolegyne. A tie sú plné bieleho cukru, palmového tuku a podobných srandičiek, ktoré v zdravom jedálničku nemajú čo hľadať.

5. Nízkotučné produkty

Nízkotučné produkty prirodzene nechutia tak dobre ako ich plnotučné verzie. To je fakt, s ktorým sa nechce zmieriť výrobca ani konzument, takže s tým treba niečo robiť. Pridať cukor, arómy, farbivá, také éčka, onaké éčka, jednoducho čokoľvek. Produkt bez tuku má teda vo výsledku menej tuku, ale o to viac ostatných s*ačiek, ktoré tam ani nemuseli byť.

6. Ochutené jogurty

Poctivé husté jogurty s hrubou vrstvou ovocia na spodku sú minulosťou. To, čo pod týmto názvom možno v obchode dostať dnes, je len komickou atrapou. Je to mlieko s éčkami a cukrom, letmo postrašené ovocím či čokoládou, aby sa nepovedalo. Ak ti chutia, nech sa páči, ale po zdravotnej stránke sa šplhajú na úroveň sladkých tyčiniek.

7. Rastlinné mlieka

Viac ako 65 % ľudskej populácie trpí laktózovou intoleranciou. Keďže sa však mlieko stalo neodlučiteľnou súčasťou našich jedálničkov, hľadáme alternatívy, a aj sme ich našli – rastlinné mlieka. Orieškové, ovsené, sójové… no ak slovné spojenie „mandľové mlieko“ neznie zdravo, tak potom už nič.

Aj v tomto prípade si treba dávať pozor na cukor. Rastlinné mlieka sú len rastliny zmiešané s vodou, čo na rozdiel od kravského mlieka nechutí práve najlepšie, ale nie je to problém, ktorý by nevyriešila trocha sladidla. Aby sme to uzavreli – rastlinné mlieko jednoznačne áno, ale len to nesladené.

8. Celozrnný chlieb a pečivo

Biela múka je fuj, z bielej múky sa priberá, z bielej múky sa to a hento, NEJEDZTE BIELU MÚKU! To dnes hlása každý správny nutričný poradca, a preto čoraz viac ľudí konvertuje z bieleho pečiva na to celozrnné. No je naozaj lepšie? Z hľadiska múky možno, ale čo všetky ostatné aditíva, ktorých sú dnešné chleby, rožky či žemle plné?

Opäť sa dostávame k cukru či umelým sladidlám, farbivám, arómam a iným éčkam, ktoré chlebu zo supermarketu značne uberajú na poctivosti. Kupovať chlieb len preto, že je celozrnný, nemá zmysel, ak si predom neprečítaš celé zloženie, a najväčší rozdiel oproti tým klasickým ostane len v cene.

9. Nízkotučné arašidové maslo

Nízkotučné arašidové maslo. Už len to spojenie znie komicky, keď vezmeme do úvahy, že arašid je samý tuk. A pritom tuk vôbec nie je najväčším problémom tejto (najmä v Amerike) obľúbenej pochutiny. Opäť je to cukor. Pri výbere arašidového masla sa teda netreba zameriavať na nálepku „nízkotučné“, ale radšej „nesladené“.

10. Ľadový čaj

Pitie čaju má množstvo zdravotných benefitov, od podpory správnej činnosti srdca až po zníženie rizika výskytu diabetu. No v momente, ako čaj zabalíte do plastovej fľaše, pridáte pol kila cukru, farbivá, arómy a iné aditíva, všetky dobré vlastnosti stratí.

Po ľadovom čaji človek siaha ako po zdravšej alternatíve sýtených sladených nápojov, ale naozaj to nie je efektívne riešenie. Ak chceš piť zdravo, pi vodu. Vodu s citrónom, vodu s chia semienkami, s bazalkou, uhorkou, prakticky akýmkoľvek ovocím či zeleninou, ktoré jej dodajú chuť. Ale určite nie ľadový čaj.

11. Morčacia šunka

Hovorieva sa, že šunka okolo mäsa ani nešla, a vzhľadom na to, že si v obchode stále možno kúpiť toastový nárez so 40-percentným podielom mäsa, asi na tom niečo pravdy bude. Ani morčacia šunka nie je výnimkou. Ono je síce pekné, že morčacie mäso je prirodzene chudšie ako bravčové, ale čo z toho, keď je tam okrem neho ešte ďalších xy nezdravých aditív. A, samozrejme, cukor.

12. Zeleninové čipsy

Tá problematická časť zemiakových lupienkov nie je zemiak, ale olej, na ktorom ho smažia, a soľ, ktorou ho v hojnom množstve zasypú. Ak sa zemiak zmení na cviklu, mrkvu či batat, nič sa tým nezmení. Stále je to mastná pochutina, ktorú nemožno považovať za zdravú súčasť jedálnička.