Ľudské telo je plné prekvapení. Jeho štruktúra, fungovanie a schopnosti… to všetko sú oblasti, o ktorých sa ešte stále máš čo učiť. A my ti s tým učením trochu pomôžeme.
1. Skracovanie chrbtice
Naša chrbtica je dlhšia zhruba o dva centimetre po tom, čo sa zobudíme, ako keď večer ideme spať. Dôvodom sú medzistavcové platničky, ktorých súčasťou je aj materiál, štruktúrovo sa ponášajúci na želatínu. Vplyvom gravitácie sa jednotlivé stavce na seba tisnú, stláčajú platničky, a vo výsledku je po celom dni, ktoré si strávil na nohách, chrbtica kratšia.
2. 20 rokov bez jediného úderu
Ľudské srdce udrie v priemere 60 až 80-krát za minútu. To je 100-tisíc ráz za deň, 30 miliónov za rok a zhruba 2,5 miliardy ráz za 70 rokov. Lenže to je knižný príklad a v skutočnom živote to takto nefunguje – v realite sa totiž z času na čas naše srdce odmlčí.
Je to len jeden úder, možno dva a nie je šanca si to všimnúť… no keď sa tieto vynechané údery zrátajú dohromady, zistíme, že naše srdce 20 rokov z nášho života vlastne nebije.
3. Každý z nás je unikát
Každý z nás je unikát. A netvrdí to len Mária Čírová, ale aj biológia a vedci. To, že sa všetci môžeme pýšiť jedinečnými odtlačkami prstov, je veľmi známy fakt, no rovnako sú na tom aj uši či jazyk.
Britským vedcom sa podarilo vyvinúť technológiu, ktorá rozoznáva ľudí na základe tvaru ich uší a jej úspešnosť sa vyšplhala na 99,6%. Čo sa zase jazyka týka, ten má unikátny tvar a štruktúru, ktorá sa počas celého života nemení.
4. Srdce a nulová gravitácia
Vedci z NASA počas nedávneho výskumu pozorovali srdcia dvanástich astronautov. Chceli vypátrať, ako na túto krvnú pumpu vplýva nulová gravitácia a výsledky boli naozaj prekvapivé. V prostredí s nulovou gravitáciou – vo vesmíre – sa ich srdcia začali zmršťovať a zaguľacovať. Tento proces bol následkom úbytku srdcovej svaloviny, no po návrate na Zem sa zase všetko vrátilo do normálu.
5. Hudba a tlkot srdca
Ľudské srdce je bezodnou studnicou fascinujúcich zistení, takže pri ňom ešte chvíľu ostaneme. Tentokrát sa však zameriame na jeho reakciu, čo sa našej obľúbenej hudby týka. Vedci totiž zistili, že srdce imituje hudbu, ktorú aktuálne počúvame. Laicky by sa teda dalo povedať, že bije do rytmu, čo jasne vysvetľuje, prečo ľudia pri cvičení preferujú rýchlejšie piesne.
6. Chuť jedla v závislosti od jeho teploty
Výskumníci odhalili, že teplota jedla, ktoré konzumujeme, má priamy súvis s chuťou, ktorú následne cítime. Keď je jedlo horúce, kyslá chuť naberie na obrátkach, no v momente, ako vychladne, vypláva na povrch tá horká.
Naše chuťové receptory sú najcitlivejšie pri nápojoch či pokrmoch, ktorých teplota sa pohybuje medzi 18 až 35 stupňov Celzia. Práve preto sa nám horúca káva zdá byť omnoho menej horká, ako keď vychladne.
7. Umami
Okrem základných štyroch druhov chuti – sladká, kyslá, horká a slaná, existuje ešte jedna. Nazýva sa umami, odvodené z japonského slova pochúťka, a možno ju nájsť v pokrmoch bohatých na proteíny. Mäsité jedlá, jedlá z rýb, vývary či akékoľvek iné záležitosti obsahujúce glutaman sodný – tam všade sa nachádza chuť umami.
8. Sila žalúdočných kyselín
Žalúdočná kyselina by nám bola, paradoxne, schopná rozožrať celý žalúdok. Aby sa tak nestalo, žalúdok sa chráni a regeneruje svoje vnútorné steny každé 3-4 dni. Kyselina tohto orgánu je natoľko intenzívna, že by si poradila aj s kovovou žiletkou, no naozaj neodporúčame testovať tento výrok doma.
9. Opitý aj bez alkoholu
Existuje porucha zvaná fermentačný syndróm, vďaka ktorej sa človek dokáže opiť aj bez jedinej kvapky alkoholu. Stačí jedlo s vysokým obsahom karbohydrátov a na druhý deň ráno má na krku parádnu opicu. Telo pacienta, trpiaceho touto diagnózou, má problém so spracovaním cukru a karbohydrátov a namiesto energie ich premieňa na etanol.
10. Druhý mozog v črevách
Gastrointestinálny trakt je jediný súbor orgánov v ľudskom tele, ktorý má vlastný nervový systém. Vedci z austrálskej univerzity zistili, že v črevách sa nachádza akýsi druhý mozog, vďaka ktorému je celé toto ústrojenstvo schopné pracovať nezávisle od zvyšku tela. Táto skutočnosť má dopad na naše celkové fungovanie, napríklad aj na to, že je trávenie vďaka nej naplno zautomatizovaný proces.
11. Zbohom bunky
Každú minútu sa naše telo rozlúči s 300 miliónmi buniek, ktoré odumrú. To číslo je naozaj závratné a znie to veľmi desivo, no nemajte strach. Množstvo buniek, ktoré sa za minútu poberú na večný spánok, je len 0,0001% z tých, ktoré vzniknú.
12. Ľudia sú vlastne svetlušky
Naše telo žiari v tme. Naozaj. Táto žiara je však natoľko jemná, že ju naše oko nie je schopné zaznamenať. Žiarenie by muselo byť až 1000-krát intenzívnejšie, aby sme ho dokázali spozorovať aj bez pomoci dodatočnej techniky.
Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: earth.com
