Človek sa učí každý deň, a aby si pred koncom roka stihol nalapať ešte toľko nových vedomostí, koľko sa len dá (nech má 2020 aspoň nejaký pozitívny vplyv, že?), pripravili sme si pre teba tento článok. 12 zaujímavých faktov z rôznych oblastí, ktoré ti nepochybne vyrazia dych. Vieš, akú farbu mali kedysi pomaranče? A prečo sa Európania zvykli báť paradajok? Čítaj ďalej a dozvieš sa.
1. Prvé pomaranče neboli oranžové
V mnohých svetových jazykoch, počínajúc angličtinou, sa pomaranč a oranžová farba povedia rovnako alebo podobne. Čo z toho vyplýva? Že si jazykovedci zabudli naštudovať históriu ovocia. Pôvodné pomaranče zo severovýchodnej Ázie boli totiž akýmsi hybridom medzi mandarínkou a pomelom, a čo sa týka farby, boli zelené.
2. McDonald’s raz vyrobil brokolicu s príchuťou žuvačky
Aj siete reštaurácií s rýchlym občerstvením majú občas potrebu predstierať, že im záleží na tom, aby mali deti pestrú a nutrične vyváženú stravu, no a McDonald’s nie je výnimkou. Ako raz na tlačovke spomenul generálny riaditeľ Don Thompson, urobili pre to všetko, čo mohli.
Zmenili zloženie mliečnych drinkov v Happy Mealoch, zmenšili porcie hranolčekov, dokonca sa chválil, že majú podstatne širšiu ponuku šalátov ako konkurencia. Ich najodvážnejším počinom bola ale nepochybne žuvačková brokolica – lebo donútiť decká jesť zelenú zeleninu, to je slovo do bitky. Táto bitka však skončila fiaskom. Deti boli z chuti brokolice zmätené, a tak veľmi rýchlo upadla do zabudnutia.
3. Škótsko má 421 výrazov pre „sneh“
Heslom menej je niekedy viac sa v živote riadia mnohí, no očividne nie škótski jazykovedci. Ako inak si človek vysvetlí, že majú pre jeden jav viac ako štyristo výrazov?! Tak napríklad, snaw je sneh, sneesl je, keď začne snežiť, skelf zase, keď padajú veľké snehové vločky. Feefle je riadna chumelica, dlindrikin jemná snehová spŕška, snaw-pouther zase niečo medzi… koľko máme času?
4. Samsung testuje mobilné telefóny na robotovi v tvare zadku
Nie si jediný, kto si pchá veci do zadných vreciek na nohaviciach, a nie si jediný, kto na ne zabudne zakaždým, keď si ide sadnúť. Našim ritným polkám padlo za obeť už niekoľko mobilných telefónov a v Samsungu to vedia. Preto kvalitu svojich smartfónov testujú, mimo iného, aj robotom v tvare ľudského zadku. A mimochodom, áno… nosí nohavice.
5. Európania sa kedysi báli jesť paradajky
Otrávené jablko. To bola prezývka, ktorú si u Európanov vyslúžila ničnetušiaca paradajka, no bolo na tom čo-to pravdy. Jedna-dve paradajky a boháči padali ako muchy… so samotnou paradajkou to však úplne nesúviselo. Zámožné európske rodiny používali cínové taniere s vysokým obsahom olova, ktoré paradajka so svojou kyslou náturou nasala do seba. Nezomreli teda kvôli paradajke, ale na otravu olovom.
6. Väčšina Disney postavičiek zvykla nosiť rukavice, lebo to bolo pre animátorov jednoduchšie
Nie je to len módny doplnok. Mickey, Minnie, Káčer Donald či Pinocchio, tí všetci nosili rukavice hneď z dvoch prostých dôvodov – po prvé, v časoch čiernobielych rozprávok nebolo jednoduché opticky oddeliť čierne ruky od čierneho tela, a po druhé, bolo ich podstatne jednoduchšie nakresliť. Špekuluje sa, že to bol sám Walt Disney, kto ako prvý nasadil postavám rukavice a symbolicky ich nosia dodnes.
7. Muž s najhlbším hlasom sa niekedy sám nepočuje
Tim Storms, americký spevák a skladateľ narodený v roku 1972, je opakovaným držiteľom niekoľkých Guinnessových rekordov. V roku 2002 sa do veľkej knihy zapísal za najnižší tón, ktorý kedy vyšiel z ľudských úst, neskôr zase za najväčší mužský hlasový rozsah. V roku 2008 oba svoje rekordy prekonal. Nahrávka jeho hlasu z roku 2012 je tak nízko, že spadá do infrazvuku – ľudské ucho ju nedokáže zachytiť.
8. Americkú vlajku navrhol študent strednej školy
Začalo to ako školský projekt, dávno predtým, ako boli Havaj či Aljaška vôbec považované za štáty. Písal sa rok 1958 a v tom čase ešte stredoškolák Bob Heft dostal od učiteľa zadanie priniesť do školy niečo, čo vyrobil. Inšpirovaný príbehom Betsy Ross siahol po národnej vlajke svojich rodičov a rozhodol sa trochu pohrať s hviezdičkami.
Učiteľ však vôbec nebol nadšený a projekt ohodnotil na B-. Bob protestoval. „Nepáči sa ti tvoja známka?“ spýtal sa ho učiteľ. „Tak to pošli do Washingtonu. Keď to schvália, zmením ju.“ Bob nelenil, urobil, ako mu učiteľ kázal (hoci to tak pravdepodobne vôbec nemyslel), a ako to dopadlo, je už asi jasné. Napokon teda Bob Heft dostal za projekt áčko.
9. Psy cítia vôňu ľavou nosnou dierkou
Pokiaľ z nich nevyteká akási prapodivná tekutina, nevenuješ nosným dierkam svojho psa ani minimálnu pozornosť, že? No možno by si mal. Fungujú totiž celkom zaujímavo. Psy používajú špecifickú nosnú dierku podľa toho, čo sa snažia zachytiť. Väčšinou odštartujú pravou nosnou dierkou, a ak zacítia nebezpečenstvo, používajú ju ďalej. Ak však zaňuchajú niečo príjemné, napríklad jedlo, „prepnú“ na tú ľavú.
10. Avokádo sa pôvodne volalo ako rozmnožovací orgán
Na avokádo ako prvé narazili domorodé kmene v Mexiku a rozhodli sa tento zvláštny plod pomenovať jedným zo slov jazyka nahuatl – āhuacatl. To, zhodou okolností, označovalo aj semenník. Nevedno, či sa tak rozhodli vďaka tvaru, štruktúre alebo preto, že sa avokádo v tamojšej kultúre považovalo za afrodiziakum, tak či onak, meno sa dlho neohrialo.
Španielski dobyvatelia zmenili meno na aguacate. Ovocie plné zdravého tuku (áno, avokádo je ovocie) sa zapáčilo aj Američanom, miestni predajcovia sa však báli, že ľudia nebudú vedieť názov vysloviť, a tak ho nebudú ani kupovať. Avagato pear či alligator pear, nič sa neuchytilo, až sa napokon zhodli na mene avokádo. A to sa drží dodnes.
11. Mercedes vynašiel skutočné auto na diaľkové ovládanie
Žiadny volant, plynový pedál ani brzda. Mercedes-Benz F200 bol skutočne unikátny koncept auta, kde funkcionalitu všetkého spomínaného preberá ovládač podobný hernej konzole. Bol umiestnený uprostred palubnej dosky a ovládať ho bolo možné nielen z miesta šoféra, ale aj zo sedadla spolujazdca. Pri pridávaní plynu bolo treba ovládač zatlačiť dopredu, pri brzdení zase pritiahnuť k sebe.
12. Na centrále CIA majú vlastný Starbucks
Nefunguje však ako klasický Starbucks. Celosvetový reťazec kaviarní so zeleným logom je až chronicky známy tým, že si baristi pýtajú od zákazníkov mená, aby ich následne v skomolenom znení načmárali na pohár. Ľudia zo CIA (tajní agenti a tak) však nemali pre tento koncept veľké pochopenie, a hoci si mohli mená vymyslieť, rozhodli sa, že bude pre obe strany najlepšie od celého tohto cirkusu upustiť.
Na pokladničnom bloku sa nikdy nespomína, že ide o Starbucks – je to jednoducho len Obchod číslo 1. A zamestnanci? Prechádzajú prísnym výberovým konaním, počas ktorého si komisia dôkladne preklepne ich pozadie, a do práce aj z práce musia byť sprevádzaní „dozorcami“. No čo, taká klasická práca za kasou…
