Existencia lekárov je pre tú našu naozaj nevyhnutná. Doktori sú všelijakí. Aj keď nás s obľubou posielajú od jedných dverí k druhým, musíme sa aspoň tváriť, že ich máme radi. Každý z nás má predsa neuveriteľné spomienky z nemocnice, rehabilitácie alebo priamo z ambulancie rôznych špecialistov.

Na internete sme pre vás zozbierali 12 príbehov, ktoré vás môžu nazlostiť, rozplakať, ale aj poriadne rozosmiať, pretože lekári sú niekedy naozaj nevyspytateľní a…. nikdy nevieš.

1. Keď som bol ešte malé dieťa, zachránil som svojho psa pomocou umelého dýchania. Táto situácia ma natoľko inšpirovala, že som sa stal lekárom, intenzivistom. Dnes zachraňujem ľudí, a aj keď pracujem veľa, svoju prácu jednoducho milujem. Raz mi moja mama povedala jedno tajomstvo: náš pes vtedy len spal.

2. Dnes som sa dozvedel, že lekári majú veľmi zvláštny zmysel pre humor. Šiel som k dermatologičke, aby som odstránil niečo zvláštne z mojej ruky, ale… to je vlastne jedno. Sedeli sme, rozprávali sa o práci a ja som sa vtedy spýtal: ,,Prečo ste si vybrali prácu dermatológa? Je to celkom divná práca!“ A ona odpovedala: ,,V detstve som rada pukala bublinkovú fóliu a to je ten dôvod, prečo som tu.“

3. Pred niekoľkými dňami som bol na laserovej operácii očí. Po tejto operácii som strávil nejaký čas v tmavej miestnosti, aby som si mohol odpočinúť. Keď bol čas ísť domov, zastavil ma môj doktor: ,,Keď prídete domov, choďte hneď do postele. Keď sa zobudíte, všetko bude omnoho lepšie. Nezľaknite sa! Tí ľudia, ktorých uvidíte, sú vaši rodinní príslušníci.“

4. Robili mi ultrazvukové vyšetrenie. Potom si ma zavolal doktor, pozrel sa na snímok a povedal: ,,Nevidím tu vašu ľavú obličku. Predali ste ju?“

5. Pracujem ako röntgenológ. Sedel som za stolom a písal som popis röntgenu pacienta. Pacient sedel v mojej blízkosti a vyzeral dosť nervózne. Do 5 minút mal vedieť svoju diagnózu.

Vtedy som si uvedomil, že som zabudol odovzdať nejaké dokumenty svojmu kolegovi, a tak som sa rozhodol, že mu zavolám: ,,Dobrý deň, oddelenie patologickej anatómie? Prosím vás, dajte vedieť vedúcemu oddelenia, že ho čakám vo svojej kancelárii. Áno, je to naliehavé.“ Zložil som telefón, dokončil písanie popisu, obrátil som sa k pacientovi a zbadal jeho oči. Vtedy som si uvedomil, čo som urobil.

6. Moja dcéra je v tretej triede na základnej škole. Všimla som si, že sa jej zhoršilo písmo, tak som jej navrhla, že jej kúpim zošit, aby mohla viac ,,trénovať“. Ona mi však odpovedala: „Nemusíš mi nič kupovať, budem doktorka!“

7. Rozhodla som sa, že sa so svojím manželom rozvediem. Svojej kamarátke som povedala, že už nechcem nosiť obrúčku. Vzala mi ju a nasadala si ju na svoj prst, aby sa nestratila. Ešte v ten večer prsteň nemohla dať dole. Práve si s niekým písala cez Tinder, a po čase sa ukázalo, že ten muž je lekár. Navrhol jej, aby prišla do nemocnice, v ktorej pracoval, aby jej ho odstránil. Vzali sa ešte v ten istý rok v lete.

8. Poznám jedného dobrého traumatológa. Nazývam ho lekár na jedno použitie, pretože sa k nemu nikdy nikto nemusí vrátiť kvôli tomu, že je vo svojej práci naozajstný odborník. Domnievam sa však, že svoje zručnosti preniesol na úplne nový level. Dohodol som si s ním stretnutie, no moja ruka ma po pár dňoch prestala bolieť, a tak som k nemu ani nemusel ísť. Ako hovorím, lekár na jedno použitie.

9. Kamarát bol v zubnej ambulancii a videl vystrašeného chlapca, ktorý utiekol od svojej matky a lekára. Dali mu anestéziu, pretože mu zubár chcel vytrhnúť zub. ,,Prečo ste mi dali tú injekciu?“ spýtal sa chlapec. Jeho matka mu začala rozprávať o tom, že to nebude vďaka nej vôbec bolieť. Chlapec však znova utiekol a kričal: ,,Klamete! Zub mi môžete vytrhnúť aj bez toho. Vy mi chcete vytrhnúť jazyk!“

10. Išla som do nemocnice na röntgen pľúc. Čakala som na výsledky a vtom som začula rozprávať lekárov: ,,Pozrite sa na tú čiernotu. To je niečo strašné. Samé čierne škvrny!“ Skoro som v tom momente zošedivela a začala som premýšľať o svojom budúcom živote plnom boja a trápenia sa.

Dvere sa otvorili, lekári mi podali výsledky a povedali, že som absolútne v pohode. Ospravedlnili sa aj za čakanie. Vraj to spôsobila ich tlačiareň, ktorá sa pokazila a všade nechala čierne škvrny.

11. Môj frajer je lekár. Keď chcem odísť zo školy skôr, poviem, že musím navštíviť lekára. Necítim sa vinná, pretože neklamem.

12. Sestra mojej ženy je skúsená, ale niekedy aj veľmi nahnevaná gynekologička. Raz v noci k nej priviezli ženu s vnútorným krvácaním. Ihneď bola vyšetrená a lekárka nariadila hospitalizáciu. Žena ju odmietla, pretože ráno musela vstávať do práce, mala deti, manžela, bolo jej treba aj navariť atď. Gynekologička nepovedala nič, len vytlačila prehlásenie. Žena ho podpísala bez čítania.

Gynekologička jej teda nahlas prečítala: ,,Odmietla som hospitalizáciu. Bolo mi povedané, že do 12 hodín zomriem.“ Žena nahnevane vykríkla: ,,Ako sa opovažujete?“ Doktorka jej povedala, že ju mala informovať, čo aj urobila, a že ju potrebujú aj ďalší pacienti, a tak nemá čas na presviedčanie.

Žena papier roztrhala a spýtala sa: ,,Kedy ma teda chcete hospitalizovať?“ Tu je príklad toho, prečo sú niekedy lekári nahnevaní. Niekedy sa zdajú hrubí a cynickí, no každý deň zachraňujú toľko životov, že nemajú čas ani náladu presviedčať ľudí o tom, že je potrebné ďalšie vyšetrenie.