Rok 2020, to teda bolo čosi. Môžeš sa tváriť, že si šípil, že to bude naprd rok, ale nikto ti to neuverí. Na pohromu, čo nás posledné mesiace kántri, totiž nebol pripravený vôbec nikto. A nielen na ňu, ale ani na všetky tie ostatné detaily, ktoré sa s jej pôsobením na našej malebnej planéte spájajú. Tak napríklad si rozhodne nečakal, že…
1. …budeš musieť nosiť rúška
Pamätáš si na tie časy, keď bol človek s rúškom automaticky paranoidný, internetom koloval hashtag #ruskoniejehanba a všetci sme si mysleli, že sa okolo toho robí príliš veľké haló? Boli sme dosť mimo. Už je to skoro rok, čo sa nás zhostila globálna pandémia, a je zjavné, že sa tak skoro nikam nechystá. Rúško sa teda stalo pevnou súčasťou nášho každodenného života… a akoby limitovaný prívod kyslíka nestačil, zase máš kvôli nemu akné ako pubertiak.
2. …zistíš, koľko máš okolo seba humusákov
Človek by povedal, že na niektoré veci nepotrebuješ návod, a už vôbec nie odporúčanie hlavného hygienika. A predsa. Umyť si paprče by mala byť prirodzená vec. Mama ťa to učila zhruba v tej istej fáze ako viazať si šnúrky na topánkach a utierať si sople namiesto rukáva do vreckovky. S rozviazanými šnúrkami a sopľavými rukávmi však nechodí nikto… tak prečo je umývanie rúk zrazu druhý objav Ameriky?!
3. …sa budeš biť v obchode o bežné veci
Kam sme sa to dostali, že sa nákup v potravinách zmenil na boj o holý život? Že sa musíš pred odchodom z domu vyzbrojiť ostrými lakťami a ak nie si ochotný za balenie múky niekoho prejsť nákupným vozíkom, môžeš zvyšok dňa obžierať omietku? Že sa ľudia nevedia správať, zabúdajú na základy slušného správania a pred regálom s poslednou rolkou toaletného papiera nepoznajú brata? No seriózne, kam?!
4. …nebudeš môcť ísť nakupovať hocikedy
Zachovajte paniku. Krízový štáb síce oznámil len to, že budú obchody v nedeľu zatvorené, ale softvérové systémy zabudované v hlavách slovenského ľudu si to vysvetlili po svojom. Zachovajte paniku. Nakupujte. Nakupujte, akoby sa už nikdy nemali znovu otvoriť, akoby reálne hrozilo, že človek, cíp potravinového reťazca, najinteligentnejší tvor na tejto planéte, za 24 hodín skape od hladu.
To bolo jediné, čo počuli, a vrodený pud sebazáchovy ich hnal svinským krokom do obchodu. V sobotu praskali vo švíkoch, len aby sa v nedeľu všetci nahnali na benzínové pumpy a tam dopĺňali zásoby vyšťavené z raňajok. Racionálne zmýšľanie. To národu pod Tatrami rozhodne nie je cudzie… že?!
5. …nebudeš môcť ísť nakupovať hocikedy vol. 2
Dve slová – dôchodcovské hodiny. Dôchodcovia sú riziková skupina, to je pravda, a po tom, čo päťdesiat rokov potili krv, len aby im zdravotka nepreplatila ani lieky na tlak, si zaslúžia aspoň bezpečne nakúpiť. Od deviatej do dvanástej, keď je bežný ľud v práci, keď nikomu neprekáža, že sa slimačím tempom plahočia od banánov k pomarančom a stláčajú jeden kus za druhým, aby našli ten najzrelší. To je v poriadku.
V poriadku však rozhodne nie je skutočnosť, že horeuvedený popis štatisticky spĺňalo chabé jedno percento seniorov a ostatní to mali hlboko v paži. Nakupovať chodili, kedy sa im zachcelo. Či ráno, či večer, kedykoľvek im chýbali dve zrniečka čierneho korenia, neváhali a išli do terénu. A keď mala babička s fialovou trvalou ešte toľko chochmesu, že ťa o piatej večer predbehla v rade pri pokladni, naskytla sa ti nádherná otázka: Kde je tá spravodlivosť, že teba doobeda dovnútra nepustia a oni si sem chodia ako na hodiny klavíra?!
6. …budeš pravidelne sledovať správy
Najprv ťa to bralo, dokonca si to ako správny občan považoval za dôležité. Ale veľmi rýchlo ťa to prešlo. S príchodom novej vlády zavládol čistý chaos a netrvalo dlho, aj jednoduchším jedincom došlo, že to nemá žiaden zmysel. Čo platilo jeden deň, bolo na druhý dávnou minulosťou, a žiadne opatrenie sa neohrialo dlhšie ako týždeň. Tak načo si robiť vrásky?
7. …ti začne byť ľúto, že už nechodíš do školy
Zlaté školské časy. „Užívaj si to. Raz ti za tým bude ľúto,“ hovorili dospelí a tebe nešlo do hlavy, čo také tragické skrýva život po osemnástke, že by ti malo byť smutno za počmáranými lavicami. Už ti to pomaly dochádza. Nemôžeš poprieť, že „pracovná doba“ od ôsmej do druhej mala svoje čaro a že choroba bola tiež relevantným dôvodom ostať doma v posteli.
Ale polročné prázdniny? Môcť si pol roka váľať šunky a sem-tam predstierať duchaprítomnosť na online hodine, to by si nepochybne ocenil aj vtedy. Z edukatívneho hľadiska to asi nie je práve výhra a možno z týchto deciek vyrastú totálne opice, ale predsa len… TikTok prišiel už pred pandémiou, takže táto časť bola asi beztak nezvratná.
8. …zistíš, že sa vlastne celkom rád prechádzaš
Sme tvory lenivé, o tom niet pochýb. Ale byť lenivý dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni počas niekoľkotýždňovej karantény, to si už ozaj vyžaduje určitú dávku sebazaprenia. Niekde medzi čumením do blba a počítaním kachličiek za kuchynským drezom ti začala chýbať už aj taká banálna vec ako chôdza. A nie, prechádzka so psom sto metrov od domu sa neráta.
9. …zistíš, že ľuďom na sociálnych sieťach fakt hrabe
Myslíš si, že už sme tam, že nižšie sa už klesnúť nedá… a potom ďalšia úchvatná internetová výzva bez hanby prerazí pomyselné dno. Corona challenge, aj také tento rok bolo. Ľudia s titulom pseudoinfluencera lízali hajzľové dosky a nikto celkom presne nepochopil prečo. Aby dokázali, že je to hoax? Aby dali celému svetu na vedomie, že keď boh rozdával rozum, oni si robili selfie? Ktovie.
10. …nebudeš môcť ísť na jedno
A že tak skoro na žiadne ani nepôjdeš. Samozrejme, za predpokladu, že neholduješ decembrovým posedom na terase a neveríš, že deka a jeden smutný ohrievač naozaj fungujú ako prevencia voči zápalu močových ciest. Rád si chodil do mesta, posedieť, najesť sa, poklebetiť, a nikdy si si neuvedomil, že to berieš ako samozrejmosť. Teraz sa prechádzaš mestom, vidíš podniky, ktoré to možno do konca koronakrízy nezvládnu, a je ti z toho všetkého tak akosi nevoľno…
11. …sa zúčastníš hromadného testovania
To bol asi strop. Krásny to deň, keď sa zákaz vychádzania stretol so zákazom zhromažďovania sa a niekde v intervale ich prieniku skrsol nápad celoštátneho testovania. Nechať si pichnúť paličkou do nosa je jedna vec, ale stáť kvôli tomu sedem hodín v rade… Nuž, vláda vie, čo robí. Vláda predsa vždy vie, čo robí… však? VŠAK?!
12. …ti začnú chýbať ľudia
Samota je fajn. Otvoriť si vínko, prečítať si dobrú knihu, pozrieť film či len tak ležérne pohoniť… Ale ako sa hovorí, všetkého veľa škodí, aj toho dobrého. Pobyt medzi štyrmi stenami ti v zlomovom bode začal liezť solídne na mozog a zrazu ťa prepadla bytostná potreba rozprávať sa. Socializovať. Nikdy by ti nenapadlo, že sa dočkáš dňa, keď sa ti zacnie za trápnym small talkom vo výťahu, a aha ho! Tu bol. Rok 2020 naozaj stál za to.
