Za predpokladu, že momentálne čítaš tento článok, je jasné, že ťa niečo drží pri živote, a je dosť možné, že toto „niečo“ z prevažnej časti pozostáva z jedla (a kávy). Konzumuješ ho každý deň, ideálne aj viac než raz, a my sme sa ti dnes rozhodli dokázať, že predsa o ňom nevieš všetko. Prečítaj si nasledujúcich 13 faktov, ktoré sme zozbierali z internetu a presvedč sa o tom na vlastnej koži.
1. Väčšina wasabi nie je wasabi, len chren sfarbený na zeleno.
Skutočné wasabi sa získava z rastliny menom wasabi japonica, ktorá rastie podstatne dlhšie ako chren a celkovo je dostupnejšia. Okrem toho stráca chuť zhruba 15 minút po tom, ako sa postrúha.
2. Kečup sa v 19. storočí predával ako liek.
Dnes obľúbená paradajková omáčka bola kedysi len odvarom z rýb a húb. Paradajky do zmesi pridal až doktor John Cooke Bennet v roku 1834 a vďaka značnému obsahu vitamínov prehlásil svoj nový kečup za liek. Pomáhať mal s hnačkou, tráviacimi ťažkosťami, pri žltačke i reume.
3. Broskyne a nektárinky sú v podstate to isté ovocie.
Broskyne a nektárinky sú geneticky takmer identické. Delí ich len jeden jediný gén, ktorý je v prípade broskýň dominantný a v prípade nektáriniek zase recesívny. Práve tento gén určuje, či bude šupka plodu hladká alebo jemne chlpatá.
4. Do roku 1990 vyprážal McDonald’s svoje hranolky na živočíšnom tuku.
Už od vzniku McDonald’s v roku 1955 bol kľúčovou ingredienciou pri príprave ikonických hranolčekov hovädzí tuk a takmer štyridsať rokov ostal recept nezmenený. V roku 1990 začal reťazec používať rastlinnú alternatívu v snahe urobiť pokrm zdravší.
5. Lachanofóbia je strach zo zeleniny.
Okrem nej existuje ešte nespočetné množstvo iných fóbií, ktoré sa viažu k jedlu. Napríklad taká mageirocofóbia je strach z varenia a arachibutyrofóbia je zase strach z toho, že sa ti arašidové maslo nalepí na vrchné ďasno.
6. Pizza Hawai nemá s americkým štátom Havaj nič spoločné.
Ananásová pizza, ktorá mnohým leží v žalúdku (niektorým doslovne, iným metaforicky), v skutočnosti pochádza z Kanady. Za jej objaviteľa sa pasoval kanadsko-grécky kuchár Sam Panopoulos, ktorý údajne túto kombináciu vyskúšal v roku 1962 ako prvý.
7. Hranaté vodné melóny nie sú jedlé.
S myšlienkou hranatých vodných melónov prišiel japonský grafický dizajnér Tomoyuki Ono v roku 1978 a odvtedy ich popularita v tamojších končinách len stúpa. Jedlé však nie sú. Zbierajú sa nezrelé a ich funkcia je čisto dekoratívna. Cena sa pohybuje niekde okolo 80 eur.
8. Cena pravého balzamikového octu sa môže vyšplhať na stovky eur.
Len dve miesta na svete vyrábajú skutočný balzamikový ocot – talianske mestá Modena a Reggio Emilia. Takýto ocot musí zrieť minimálne dvanásť rokov, ideálne však tridsať až päťdesiat. Počas tohto procesu sa sťahuje z jedného suda do druhého a drevo, z ktorého sú sudy vyrobené, sa výrazne podpisuje na výslednej chuti.
9. Veľké množstvo muškátového orieška ťa môže nadrogovať.
Muškátový oriešok obsahuje mystricín, prírodnú organickú zlúčeninu, ktorá má pri konzumácii vo veľkých množstvách hneď niekoľko nežiadúcich účinkov. Medzi najčastejšie patrí zvracanie, sucho v ústach či závraty, no našli sa aj prípady ľahkých halucinácií.
10. Zelené Haribo gumené medvedíky nie sú jablkové.
Dokonca ani limetkové. Vlastne im neprislúcha príchuť žiadneho zeleného ovocia. Sú jahodové.
11. M&M je skratka od Mars & Murrie, priezviská dvoch spoluzakladateľov.
Obaja muži, Forrest Mars aj Bruce Murrie, boli synovia cukrovinkových magnátov, ktorí neschvaľovali, ako ich otcovia vedú svoje firmy. Preto sa dali dokopy a založili si vlastnú. Čím viac sa im darilo, tým viac bažil Mars po väčšom úspechu, až sa napokon nechal Murrie vykúpiť za milión dolárov, len aby mal od svojho spoločníka pokoj.
12. Nanuk vymyslelo 11-ročné dieťa.
Detaily celého príbehu sa rôznia, no v princípe nechal malý Frank Epperson v roku 1905 zmes sladeného nápoja a vody vonku v pohári cez noc. Keď sa na druhý deň vrátil, zistil, že zmes zmrzla. To mu však nezabránilo si svoje sladké potešenie vychutnať.
13. Kvalitný med sa nikdy nepokazí.
Med obsahuje minimálnu vlhkosť, zato, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, je vo svojej podstate veľmi kyslý. Toto sú dva hlavné body, ktoré z neho robia neexpirovateľnú ingredienciu. Pokiaľ sa nachádza v uzavretom pohári, baktérie v jeho prítomnosti takmer okamžite zomrú.
