Človek by povedal, že niečo také komplexné ako mužsko-ženské spolužitie nemožno vtesnať do niekoľkých viet. A predsa sa to dá…
„Čo robíš?!“
No čo by asi robil? Šteklí ťa na bruchu, mačká ti prso alebo ťa plieska po zadku a je mu fakt tri-päť, že ste práve na eskalátore v obchodnom dome. Ľudia sa pozerajú. No a čo. Hádam si nebude pýtať povolenie od širokého okolia neznámych okoloidúcich, aby mohol vlastnej frajerke robiť zle.
„Som ti hovoril, že ti bude zima.“
Po niekoľkých rokoch (možno stačia aj mesiace), už nie je požičiavanie bundy vrcholom romantiky. Chlap to už nehrá na džentlmena vystrihnutého z amerického filmu, ktorý by sa pre svoju polovičku aj rozkrájal a požičanie bundy je to najmenej.
Je mu zima. Je mu šialená zima. A doma ti minimálne trikrát povedal, že ti v týchto šatočkách bude zima. Že si chcela byť za peknú? Okej, to je v poriadku. Ale teraz mrzni potichu.
„Keby si počúval, tak by si vedel.“
Ženské rozprávanie sa riadi mottom „v jednoduchosti nie je krása“. Mužské načúvanie zase čerpá z porekadla „jedným uchom dnu a druhým von“. Keď teda vezmeme do úvahy oba tieto faktory, nie je prekvapením, že sem-tam dôjde ku konsenzu. Konsenzu, ktorý vrcholí práve touto vetou.
„Už zase…?“
Áno, už zase menštruuje. Rovnako ako ty si už zase nechal hore záchodovú dosku, ponožky tam, kde ti od r*ti odpadli, a nevyhodil si prázdny téglik od jogurtu. Smola, kamoško – toto je mesačné predplatné. A nemožno ho zrušiť hneď, ako vypršia tri mesiace skúšobnej verzie zadarmo.
„Čo by si bezo mňa robil.“
Jedol vifonky, spal a hľadal jedny čisté spodky. Stále dookola. Ale nebudeme si klamať – slečny by na tom neboli o nič lepšie. Pamätáš si ešte na toho monštruózneho pavúka, ktorého na druhý svet poslala jeho papuča?!
Alebo na ten deň, keď si dve hodiny bojovala s nefunkčnou wifi? Feši naklusal domov, fúkol do jednej dierky, napravil jeden káblik a zrazu všetko fičalo, ako malo. Tak vidíš, ste si úplne kvit.
„Dnes si na rade ty.“
Umývaš riady, vynášaš smeti, ideš so psom na prechádzku, lebo z neba zase raz padajú tie biele h*vná a ona vyzerá v čiapke ako výplň prezervatívu. Že si to robil včera? A čo má byť? Ona to tri a pol roka dozadu robila šesť dní po sebe, takže má nadrobené až do konca života. Tak zdvihni svoje ctené pozadie a tvár sa, že to je fér.
„To bol *vložte meno domáceho miláčika*!“
Jasné, lebo rybičky bežne uvoľňujú črevné plyny s takou intenzitou, že susedom o tri poschodia nižšie zakape na balkóne pažítka. A škrečky zase na dennom poriadku dojedajú ten posledný kúsok pizze, ktorý si tvoj drahý šanoval… ešteže existujú tie zvieratá, inak by ste sa povraždili.
„Netlač sa na moju polovicu.“
Polovica je vo vzťahu relatívny pojem. Ak si žil doteraz v domnienke, že polovica sa rovná presne päťdesiatim percentám, tak si bol na omyle. Niekedy je polovica šesť kúskov pizze z ôsmich. Inokedy stovka zo 400-eurového nájmu. A tak. Takže pojem „moja polovica postele“ je neznáma veličina, ktorú pre väčšie dobro netreba bližšie definovať.
„Ja nechrápem, ty chrápeš.“
Prvého polroka bolo toto doťahovanie možno rozkošné, ale teraz… teraz je to seriózny biznis. Dobre viete, kto tam po nociach vypiľuje lesy a kto vďaka tejto deforestačnej činnosti nezažmúri oka.
A keď po prebdenej noci zadrie chrápajúci element niečo takéto, je koniec. Emočná nestabilita spôsobená spánkovým deficitom nevyspatej strany vyústi do tichej domácnosti. Teda – tichej ako tichej, keď chrápe ako preskočený remeň.
„Prečo si mi nepovedala, že…“
…mi celý čas stoja vlasy/mám niečo v zuboch/som sa zabudol objednať k ortopédovi. Byť partnerom v dlhodobom vzťahu sa rovná 24-hodinovej nepretržitej opatere. Ešte aj to, že si jeden zabudne kľúče od auta, je chyba toho druhého. Lebo predsa „prečo si mi to nepripomenula?!“
„To je moje tričko.“
Je to vaše tričko, kamarát. Okrem toho ti ho kúpila na narodeniny, takže technicky je to viac jej tričko ako tvoje tričko. Na tvojom mieste by sme teda držali hubu a krok, ideálne pri tom ešte aj šúchali nohami. Že ti celá táto situácia nepríde ani trochu kóšer? Tak si aj ty niečo požičaj. Tá blúza s volánom v oblasti dekoltu ti nepochybne zvýrazní… no, čo len budeš chcieť.
„Nezačneme spolu chodiť do fitka?“
Tu si predstavte upišťaný smiech toho poloplešatého týpka, čo už nejaký ten piatok koluje internetom. To je jediné, čo táto otázka potrebuje. Vaša spoločná cesta do fitka sa láme zhruba vo vzdialenosti chladničky, na ktorej visí kontakt donáškovej služby. Instagramové fotky cvičiacich párikov majú vo virtuálnej sfére cenu zlata, ale pizza je proste pizza.
„Nežer mi to!“
Veď si vravela, že nie si hladná. Tak čo potom robí tvoj hnát v jeho tanieri? Práve si sa nechcene uistila, že až raz bude tvojich rodičov žiadať o tvoju ruku, tak len preto, aby ju mohol následne odtrhnúť a hodiť do Dunaja. Aby sa mohol aspoň raz v pokoji najesť!
„Miluješ ma?“
Ty vieš, že odpovie áno. Keby to bolo inak, už by si bola dávno oblepená kobercovkou niekde pri smetiaku, takže v tomto máš stopercentnú istotu. Táto otázka má čisto strategický charakter. Je to špión, sonduje nepriateľské územie. Má dobrú náladu alebo nie? Usmial sa alebo prevrátil očami? Bude fakt teraz tá správna chvíľa poprosiť ho, aby mi pomasíroval chrbát?
