Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Streda 24.4.2024
sk
Juraj
cz
Jiří, Jura
, Juraj, George

A je to tu opäť. Množstvo čitateľských odporúčaní nás primälo spísať tretiu pätnástku slovenských slov, z ktorých aspoň zopár používaš aj ty a nikdy si nerozmýšľal, či sú vôbec po slovensky.

Bez ohľadu na to, či si grammar nazi a prišiel si si vychutnať perličky, alebo si robič chýb a chceš sa tohto pseudotitulu zbaviť, čítaj ďalej a dostaneš, po čo si si prišiel.

1. Ahojte

Alebo, alternatívne, čaute. Tieto slovíčka používame skoro všetci, no správny tvar znie inak, pre niektorých možno až bizarne – ahoj, všetci! Alebo čau, kamoši! Prípona -te sem nepatrí, pretože ahoj aj čau sú citoslovcia a nemali by sa nijako skloňovať.

Shutterstock

2. Ideme vonku

Nie, nejdeme vonku, pretože vonku je kde? Vonku. Ako sme vysvetľovali v 6. bode minulej časti, sme niekde a chodíme niekam. Namiesto tejto frázy by sme preto mali používať ideme von.

3. Väčšinou granule

Ale niekedy mu dám aj syrček, piškótku, slaninku, párok, halušky… tak pekne poporiadku. Po prvé – nekŕm svojho psíka hlúposťami. Po druhé – sú to granuly, nie granule. Po tretie – keď s ním pôjdeš von (nie vonku), daj si ho na vôdzku, nie vodítko.

4. Desať euro

A keď ideš von bez psíka, zober si desať eur, alebo ušetri a zober si len jedno euro na cestovný lístok, ak si až v centre uvedomíš, že je pre lockdown všetko zatvorené a peši to bez pivka už nezvládneš.

Shutterstock

5. Za päť minút

Za päť minút by mali spoje tvojej lokálnej linky (viac o linkách a spojoch v 13. bode minulej časti) prejsť štyri zastávky. Avšak, keď na spoj ešte len čakáš, tak príde päť minút.

6. Pri rieku

A kamže tým autobusom ideš? No predsa k rieke, pretože predložka pri sa používa iba v 5. páde, lokáli – teda bývam pri rieke.

7. Som doma, konečne kľud

Takmer správne. Namiesto slova kľud by sme mali používať slovo pokoj. Ale pozor – ak sa budeš rozprávať s Čechom, nedovoľ mu domnievať sa, že hovoríš o izbe. V tomto prípade radšej predsa len použi kľud.

Shutterstock

8. Paštéka?

Nie, paštéta.

9. Otvorím šuflík a tam samé…

… nie, nie, počkaj. Neotvoríš predsa šuflík, ale šuplík, tak je to správne. A čo teda tam samé…?

10. Samé mňamky!

Pokojne si na nich pochutnaj. Ale potom sa nečuduj, prečo ti váha ukazuje o šesť kilov kíl viac.

Shutterstock

11. Kilečko sem, kilečko tam

Alebo ich bez rozmýšľania zješ všetky, na mieste ťa vystrie a všetci budú tvojim blízkym priať úprimnú sústrasť. Chyba. Pamätaj – sústrasť sa nepraje. Sústrasť je predsa cítenie duševnej ťažkosti spoločne s niekým iným. Preto sa vyjadruje, aha, takto: vyjadrujem úprimnú sústrasť. Znie to lepšie, nie?

12. Vidíme sa zajtra

Použitie slovesa v prítomnom čase na vyjadrenie v budúcnosti nie je najhriešnejší hriech hriechov, ale niektorým jednotlivcom tým dokážeš podráždiť zvukovody. Správne je dať toto sloveso do tzv. dokonavého vidu – uvidíme sa zajtra.

13. Rýchlovka

Expresná oprava niekoľkých slov: prehlásenie → vyhlásenie, predsedkyňa → predsedníčka, doktorant → doktorand.

Shutterstock

14. Dĺžne robia paseku

V slovenčine existuje čosi ako zákon o rytmickom krátení, ktorý definuje, že by sa v slovách nemali nachádzať dve dlhé samohlásky, resp. dvojhlásky po sebe. Existujú výnimky, ako napríklad páví alebo v lístí, ale mnohí si tam, kde sa tento zákon uplatňuje, tvoria ďalšie – napríklad v slovách priezvískliečívnežiadúci. Správny zápis týchto slov je priezviskliečivnežiaduci.

15. Aký bol tento článok?

Strašne dobrý? To hádam nie, snáď bol veľmi dobrý. Ba priam úžastný? To sotva, správne je úžasný.

A teraz objektívne. Páčil sa ti tento článok a chcel by si ďalšiu časť? Ak ešte nemáš prečítanú prvú a druhú, neváhaj, stoja za to. Ak áno, daj do komentára vedieť, aké poznatky o chybách v slovenčine by si doplnil!


Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.