Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Štvrtok 21.11.2024
sk
Elvíra
cz
Albert

Nikto nie je dokonalý – to si pri hľadaní partnera či partnerky istotne zistil aj ty. Veľmi podobné, ak nie úplne rovnaké, to je aj v oblasti pravidiel slovenského pravopisu.

Už po štvrtýkrát sme si pre teba pripravili pätnásť tipov, ktoré ťa môžu zachrániť ako pri písaní motivačného listu na vysokú či do tvojho budúceho zamestnania, tak aj pri komunikácii so svojím grammar nazi strýkom. Tak poďme na to!

Shutterstock

1. Mimo okres

Na začiatok veľmi aktuálna fráza pre obyvateľov čiernych okresov: nie je zakázané ísť mimo okres, ale mimo okresu. Predložka mimo sa používa zásadne v genitíve, preto je mimo mestomimo signál mimo dopravnú obsluhu nesprávne.

2. Dva verzus dve

Stamaď še združgali, dze šu tie dve stoly a dva stoličky. No pekne, krásna východniarčina, ale po slovensky sú to dva stoly a dve stoličky, rovnako ako dve eurá, dve pivá a dve prsia.

Shutterstock

3. Už pre teba idem

Je to od teba pekné a romantické, že ideš vyzdvihnúť niekoho, koho máš rád. Ale zapamätaj si, že to nie je pre teba, ale po teba.

4. To za ten blbý vírus

Áno, vôbec nie si lenivý, vôbec nesedíš celý deň na r*ti… za všetko môže korona. Všetko je to za tú sprostú pandémiu pre tú sprostú pandémiu. Vyhovárať sa na to, že sa niečo stalo za niečo, je nesprávne, stalo sa to pre niečo alebo kvôli niečomu.

Shutterstock

5. Päť krát

miliónkrát (všímaš si to jedno slovo?) ťa o tom niekto poučil a stále si schopný napísať to zvlášť. Je to ľahké: päťkrát sa píše spolu a päť ráz oddelene, presne ako spätný ráz, keď vystrelíš z pištole, aby si to rozstrelil na dve slová.

6. Rozdaj príbory

A presne tak isto sú na tom aj riady. Tieto dve skupiny kuchynského vybavenia nemajú množné číslo, preto by sme ich mali pomenúvať ako skupinové podstatné mená – riad príbor – aj keď ide o veľa kusov.

Shutterstock

7. Ja sa naňho môžem vykašľať

Chceš ten príbor nechať neumytý v dreze (presne tak, nie je to dres, ale drez), aby tam do nedele kvalitne splesnivel? Fajn, tvoja voľba, no nevykašli sa naňho, ale naň. Slová naňho preňho používame len so živými vecami (na syna, na psa, na zamestnanca a pod.), nie s neživými, akými sú napríklad riad a príbor.

8. Rýchlovka

Kočiar → kočík, prádlo → bielizeň, rohlík → rožok.

Shutterstock

9. Pozri na oblohu

Aha, padá meteorit! Takže po prvé – zostaň v pokoji (nie však v kľude, to je nespisovné), pretože žiaden meteoroid na nás nepadá. A po druhé – meteorit je spoločné pomenovanie pre vesmírne telesá, ktoré už dopadli na zem. Telesá, ktoré ešte letia, sú buď meteoroidy, asteroidy alebo kométy.

10. Čo bude na obed?

Vravíš, že pečená husa? Dobrú chuť, ale pamätaj, že je to hus a v množnom čísle sú to husi, nie husy. A nebudeš ju jesť príbormi, ale príborom.

Shutterstock

11. Môj synátor je hudobník

„A na čo hráva? Vari na saxafón?“ No tak to teda v žiadnom prípade, pretože po slovensky je to saxofón. „A vie hrať aj na harmoniku? To musí mať ale silné ruky!“ Nemusí, pretože harmonika je malý nevinný nástroj do úst. To veľké, ktoré si myslíš, že je harmonika, je akordeón.

12. A koho je ten akordeón?

Zámeno koho je správne použité vo vete: „Koho si dnes stretol?“, nie však v otázke napísanej vyššie. Správne to má znieť: „Čí je ten akordeón?“

Shutterstock

13. Častokrát

K tomuto netreba písať veľa – častokrát je nespisovné slovo, stačí povedať často. Ale keď ho už tak veľmi chceš použiť, spomeň si na bod číslo 5 a napíš ho spolu!

14. Neseď tam toľko

Keď budeš dlho vysedávať na záchode, dostaneš hemoroidy, nie hemeroidy. Dávaj si ale pozor, pretože to nie je o nič menší problém.

Shutterstock

15. Tak toto mi trebalo

Veľmi zlá formulácia, ale aj na základe nej vieme, že tento článok ti aspoň z jednej pätnástiny bol treba, určite nie trebal. Pamätaj – sloveso trebať v slovenčine existuje iba v tých najabsurdnejších snoch.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho predchádzajúce časti nájdeš tu


Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.