Nemusíš poznať autora Antigony, vedieť, kedy zomrel Abraham Lincoln, ani rozlišovať medzi stalagmitom a stalaktitom, ale jedno by si predsa mal vedieť – ako funguje tvoje telo. A práve s tým ti pomôže tento článok. Zozbierali sme 15 zaujímavých a prekvapivých faktov, ktoré sa na hodinách biológie pravdepodobne nespomínali, no rozhodne stoja za to, aby si o nich vedel.
1. Ryšaví ľudia potrebujú viac anestézie, ale menej liekov proti bolesti: Vedci zistili, že prirodzene ryšaví ľudia vyžadujú až o 20 % viac anestézie na uspatie v porovnaní s ostatnými pacientmi. Naopak, pri tlmení bolesti im stačí nižšia dávka analgetík.
2. Keď spíš v cudzom prostredí, tvoj mozog je len napoly vypnutý: Ak zaspávaš na neznámom mieste, v skutočnosti si oddýchne len jedna polovica mozgu, zatiaľ čo druhá ostáva v pohotovosti. Podľa psychológov z Brownovej univerzity zvyčajne zostáva aktívna ľavá hemisféra. Tento fenomén sa neoficiálne nazýva „efekt prvej noci“.
3. Laktózová intolerancia je pre človeka prirodzený stav, schopnosť stráviť mlieko je mutácia: Schopnosť tráviť mliečne produkty nie je u človeka prirodzená – ide o genetickú mutáciu. Krajiny s najnižším výskytom laktózovej intolerancie sú Dánsko, Írsko a Švédsko, zatiaľ čo v Ghne a Južnej Kórei nevie mlieko stráviť takmer nikto.
4. Človek cíti vôňu dažďa intenzívnejšie ako žralok krv: Za typickú vôňu po daždi môže organická zlúčenina geosmín, ktorú produkujú mikróby v pôde. Náš nos je na ňu mimoriadne citlivý – až 200-krát viac než žraločí čuch na krv.
5. Imunitný systém netuší, že máme oči: Naše oči si vyvinuli špeciálne obranné mechanizmy, ktoré bránia imunitnému systému v tom, aby ich „napadol“. Ak by imunitné bunky oči rozpoznali ako cudzie tkanivo, mohlo by to viesť k vážnym autoimunitným problémom a strate zraku.
6. Dýchame primárne jednou nosnou dierkou: Počas väčšiny dňa človek dýcha na 75 % len jednou nosnou dierkou, zatiaľ čo druhá pracuje na minimum. Dominantná nosná dierka sa mení niekoľkokrát za deň, približne každú hodinu. Tento fenomén sa nazýva nosný cyklus.
7. Ľudské telo obsahuje približne 81 500 kalórií: Podľa profesora Jamesa Cola z Brightonskej univerzity má priemerné ľudské telo kalorickú hodnotu 81 500 kcal. To znamená, že ak by si ho niekto (čisto hypoteticky) jedol, zasýtilo by ho približne na mesiac.
8. Bábätká plačú, ale nie všetky majú slzy: Hoci všetky novorodenci plačú, niektoré sa rodia s upchatými slznými kanálikmi. Môže trvať niekoľko týždňov, v niektorých prípadoch aj dlhšie, kým sa spriechodnia a slzy sa začnú tvoriť.
9. Vlasy fungujú ako špongia na mastnotu: Ľudské vlasy dokážu absorbovať mastnotu z vody, čo ich robí prirodzeným filtrom. Túto vlastnosť využíva nezisková organizácia Matter of Trust v San Franciscu, ktorá zbiera darované vlasy a vyrába z nich „koberčeky“ na odstraňovanie palivových škvŕn z ciest a ropných škvŕn z morí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
