Nie každý pôrod prebieha hladko. Jasné, v ideálnom prípade prídeš do nemocne, privedieš bábo na svet a idete domov, no z času na čas sa do celého procesu primieša nejaká tá kuriozitka. Napríklad takáto. Lekári (no aj mamičky či rodinní príslušníci) sa nedávno na Reddite podelili o tie najbizarnejšie veci, s ktorými sa na pôrodných sálach stretli. My sme v dnešnom článku povyberali tie najlepšie z nich.
1. Keď som bola ešte študentka, so skupinkou ďalších medikov sme sledovali náš prvý pôrod. Na epidurálku nebol čas, lebo bábätko bolo pripravené a lekár nechcel čakať. Otecko bol na sále, a hneď, ako bolo po všetkom, povedal mamičke: „Ha! Môžem šplechnúť svojej ex do ksichtu, že ty si to dala prirodzeným spôsobom!“
2. Moja prababka mala 13 detí. Pri piatom nebolo dosť času, tak to musela odrodiť na tráve pred nemocnicou. Pri ďalšom sa dostala aspoň do výťahu, no ďalej nie. Sestrička v snahe upokojiť ju, hovorí: „Nebojte sa. Minule nám tu jedna rodila na trávniku pred nemocnicou. Toto bude fajn.“ Odvtedy už rodila len doma.
3. Chlapík beží po chodbe smerom k nám, rozhadzuje rukami a vrieska, že jeho žena rodí a musíme mu okamžite pomôcť. Sestričky sa poobzerali dookola a ja som sa opýtal: „A kde je?“ V tej rane ozelenel. „Dop*če!“ zakričal, utekal naspäť, odkiaľ prišiel, a o 40 minút neskôr sa vrátil aj s manželkou. Niekde medzi panikárením a balením vecí do pôrodnice ju očividne zabudol naložiť do auta.
4. Mali sme pôrod pomocou vákuumextraktora. Lekár ťahal z celej sily (naozaj to nie je jednoduché), až klobúčik skĺzol dieťaťu z hlavy, čo sa, mimochodom, stáva často. Lenže otecko sa zľakol, že lekár ťahal tak silno, až jeho malému odtrhol hlavu, a ani sme sa nestihli spamätať, už mu jedna letela. Lekár upadol do bezvedomia, matka hystericky jačala, my sme upokojovali otecka a ukazovali mu, že hlava je na mieste, a nakoniec to musel prísť dorodiť niekto iný.
5. Môj muž sa narodil v roku 1944 a bolo to teda niečo. Jeho mama rodila v malej mestskej pôrodnici, čo bola v preklade vlastne len miestnosť v lekárovom dome. Otec čakal vonku, jeho brat s ním, keď im lekár prišiel oznámiť, že sa vyskytli komplikácie a zachrániť môže buď mamu, alebo dieťa.
Na to sa jeho brat postavil, išiel do auta po pištoľ, namieril ju na lekára a hovorí: „Buď to prežijú obaja, alebo neprežiješ ty.“ Nakoniec sa mu pomocou klieští podarilo to dieťa dostať von a prežili to všetci. Aj malý, aj mamička, aj lekár… len môj muž má lebku ako kráter. Som prekvapená, že ešte nie je plešatý.
6. Keď sa narodil môj synovec, bol taký škaredý, že si ho jeho mama nechcela ani podržať. Vrátila ho lekárom do rúk so slovami (a to si teraz nerobím srandu): „Vráťte ho naspäť. Očividne ešte nie je pripravený.“ Teraz ho ľúbi najviac na svete, ale nikdy ju na túto hlášku nenecháme zabudnúť.
7. Manžel sa počas celého pôrodu hral na rodičkinom mobile Candy Crush Sagu. Zrazu jej prišla správa, v ktorej stálo: „Už si mu povedala, že to možno nie je jeho?“ Nato sa spustila obrovská hádka, on za sebou tresol dverami a ona ostala revať na sále s malým na ceste von.
8. Jedna od môjho kolegu. Počas druhej fázy, keď je už všetko naplno roztiahnuté a dá sa tlačiť, začala tlačiť. To, čo z nej vyšlo, mi bolo opísané ako „to najväčšie h*vno, aké kedy videl“, ktoré nemalo konca kraja. Sestričky ho chytali do utierky a kládli na najbližšie možné miesto, ale stále vychádzalo ďalšie. Po tom všetkom sa ich otecko nedočkavo opýtal: „Tak čo malé? Dýcha?“ Čo nasledovalo po tom, bol nepochybne jeden z najtrápnejších rozhovorov, aké kedy viedli.
9. Som hasič. Raz nás privolali k rodiacej žene, ale prišli sme neskoro a bábo už bolo na svete. Mama s dcérou (tá rodila) sa nahlas handrkovali, vrieskali po sebe, nevedeli sme, čo robiť, až to nakoniec jej mama uzavrela slovami: „Ja som ti hovorila, že si tehotná.“
10. Obsluhovala som nemocničné parkovisko. Jedného dňa pred búdkou zastavilo auto. Na sedadle spolujazdca sa matka snažila vytlačiť von budúceho potomka, zozadu jej akýsi príbuzný dával masáž chrbta, zboku ju ktosi ovieval, dve decká sa hrali na mobile a šofér (pravdepodobne otecko) mi s pokojom Angličana, akoby sa nič nedialo, povedal: „Môžem poprosiť lístok?“ Nevedela som, ako reagovať. Tak som im dala to parkovné aspoň zadarmo.
11. Podľa otca mama uprostred pôrodu zahlásila: „Tak a mám toho dosť. Končím. Ideme domov.“ A potom sa snažila postaviť. Ona si to však vôbec nepamätá.
12. Otecka sme načapali počas toho, ako sa snažil vybieliť skrinku s anestetikami. Prišli si poňho policajti. Keď ho odvádzali, opýtal sa, či mu naozaj nedovolia ani raz vidieť svoje dieťa. Na to mal chalan myslieť asi trochu skôr.
13. Opýtali sme sa mamičky, ako chce pomenovať svoje bábo. „Hitler.“
14. Moja mama chodila na tie kurzy, ktoré ťa majú pripraviť na prirodzený pôrod, ale aj tak tam mala anestéziológa, keby náhodou. Prišli silné kontrakcie a ona to vzdala. Otec sa išiel porozprávať s lekárom, vrátil sa na sálu a šepká mame do ucha: „Zlatko, jedna epidurálka stojí 500 dolárov. V hotovosti.“ Asi si myslel, že sa tým niečo zmení, ale mama len zarevala tak, že mu skoro odpálilo bubienky: „TAK CHOĎ NÁJSŤ NEJAKÝ POJ*BANÝ BANKOMAT!!!“
15. Na sále bol s nami otecko aj babka. Všetko prebiehalo hladko, pýtame sa otecka, či chce prestrihnúť pupočnú šnúru, na čo on znechutené odpovedá. „Nie, keď je v miestnosti táto príšera.“ A pohľadom kývol na svoju svokru. Takú hádku, čo sa spustila, sme ešte nevideli.
