Pažravosť je jedným z hriechov, takže už dopredu všetci vieme, že ak na toto bude brať ten hore ohľad, tak všetci nemilosrdne skončíme v pekle. Pretože Zem sa síce pokojne môže točiť okolo Slnka, no tvoj svet sa točí okolo taniera s čerstvo upečenou pizzou. Tak prečo si to neužiť aspoň tu a nenechať svoju vášeň k jedlu kontrolovať našu existenciu? Takže pokiaľ nedržíš svoj apetít na uzde a to, že si rád dopraješ nejaké tie kalórie navyše, bez ktorých by si sa pravdepodobne zaobišiel, toto sú vety, ktoré máš v privátnom slovníku na prvých priečkach.

1. „Čo bude na obed?“ Ešte si ani poriadne neotvoril dvere do bytu, už vyzvedáš, čo zaplní prázdnotu v tvojom žalúdku a i tú v duši tentokrát. A tvoja mama sa už ani neuráža, rozhodla si túto hlášku v hlave preložiť na „ahoj maminka, ako si sa dnes mala?“ a život ide ďalej.

2. „A bude tam aj jedlo?“ Socializácia pravdepodobne nepatrí medzi tvoje najobľúbenejšie voľnočasové aktivity, no jedlo zadarmo úplne mení situáciu. Vždy. Lebo za domáce veterníky od mamy tej puchry, čo v štvrtej triede na základke pripomenula učiteľke, že ste mali domácu úlohu si schopný sa jej strčiť do análneho otvoru až po palce na nohách.

3. „Okej, ale toto bolo len predjedlo. Ešte bude aj iný chod, však?“ Ak si už niekedy zavítal do jednej z tých nóbl reštaurácií, kde jediná položka na menu, ktorá dáva zmysel a nezaváňa francúzštinou je nesýtená minerálka (rozumej niekto ťa tam pozval, pretože z tvojho platu by si si tam pravdepodobne nemohol dovoliť ani mastný fľak na obruse), tak si bol pravdepodobne veľmi sklamaný, keď tá jedna kuracia rolka o veľkosti zakrpateného malíčku trojročného dieťaťa bola vlastne hlavným chodom a stála viac ako tvoj dvojmesačný nájom.

4. „Poďme sa najprv najesť.“ Je úplne jedno, kam ste s partiou práve dorazili, no pokiaľ sa do desiatich minút neusadíte v najbližšom podniku, tak zožerieš ich. A oni to vedia. Takže sa vôbec neodvážia proti tomuto smelému návrhu protestovať.

5. „Fakt je to príliš veľa jedla pre jedného človeka?“ Minulý týždeň som bola v reštaurácii, môj stôl spadal pod veľmi fešného čašníka. Milo sa na mňa usmieval, ja som si objednala pizzu, on doniesol pizzu, ja som zjedla pizzu za tridsať sekúnd a on sa stále usmieval. Objednala som si minerálku, on priniesol minerálku a stále sa milo usmieval. A potom som si objednala palacinky. Dvoje. No a potom sa už zas tak milo neusmieval, lebo očividne pochopil, že môj neskrotný apetít by bol v značnom konflikte s jeho výplatnou páskou, keby sme tie jeho úsmevy posunuli na inú úroveň, a odišiel sa usmievať na pipku, čo si objednala uhorkový šalát. Očividne sú si súdení, lebo ani jeden z nich nevie, čo je naozaj dobré.

6. „Sú k tomu hranolky? Nie? Tak mi ich prosím doneste na extra tanier, ďakujem.“

7. „Nie, naozaj si nemyslím, že už mi stačilo.“ To je väčšinou mamin vystrašený pohľad, keď na návšteve mizne v tvojich útrobách už siedmy chlebíček a tretia marlenka. Nevieš, či sa viac bojí o tvoj cholesterol alebo o to, že si hostitelia budú myslieť, že si pred dvadsiatimi rokmi vrzla s transformerom, porodila vysávač a už pekne dlho sa jej to úspešne darí maskovať. Tak či tak, jej celkom neopodstatnené obavy škvŕkanie v bruchu neutíšia, no ten jej jablkový závin by na túto práčičku mohol byť ako stvorený.

8. „To už nedoješ?“ Môže to znieť nevychovane, drzo a pažravo, ALE!!! Vôbec tomu tak nie je. No len si predstavte tie malé vychudnuté černošiatka v Afrike, ktoré nejedli už dobrých pár týždňov, a ty si tu len tak bez mihnutia oka objednáš burger a polovicu z neho vyhodíš. Tiež by ti srdce pukalo, keby si sa na to pozeral takto, no nie?

9. „Môžem si odkusnúť?“ *dinosauria huba mód aktivovaný a polovica danej potraviny putuje dole tvojim tráviacim traktom skôr, ako ten druhý vôbec stihne prikývnuť*

10. „Keď ideš do obchodu, zoberieš aj mne prosím niečo?“ Lebo hoci si ešte ráno prechádzala na zdravší životný štýl, nevyužiť príležitosť ako je táto a nezotročiť si bezbrannú dušu spolubývajúcej, aby ti doniesla Kinder Bueno a dva oškvarkové pagáče, keď sa tam už bude trepať tak či tak, by bolo hriechom. A pravdepodobne by ti to nedalo spávať ešte ďalší týždeň.

11. „To je pizza pre všetkých?“ Ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz rež (respektíve dvakrát overuj prv než zožerieš niečo, čo bolo mienené pre ďalších dvanásť ľudí) a jedna kontrolná otázka ešte predsa nikdy nikoho nezabila.

12. „Poďme sa najprv navečerať.“ Ak ktokoľvek, kto ťa pozval von za akýmkoľvek účelom, nezaradil do večerného programu bod „stravovanie“, stojí vôbec zato, aby si naňho plytvala svojim časom?!

13. „Samozrejme, že mám miesto pre dezert!“ Aj keby som si mala teraz na hajzli vlastnoručne vyoperovať slepák jednorazovou žiletkou, aby uvoľnila tomu čučoriedkovému cheesecaku priestor!

14. „Počkaj, idem si ešte pre popcorn.“ Áno, možno zmeškáš polovicu rozuzlenia filmu, za ktorého pozretie si vyvalila desať eur, ale stojí to za to. A ono to predsa nie je tvoja chyba, že ťa malý diablik na pravom ramene opäť nahovoril na to, aby si trištvrťku tej napučanej kukurice schrúmala ešte počas úvodných reklám.

15. „Ja viem, že sme teraz jedli, ale ešte by som si niečo dala…“ *akákoľvek živá bytosť v rádiuse siedmich kilometrov od teba si zúfalo povzdychne, prevráti očami a kladie si otázku, kam sa to do teba, k*rva zmestí*

Titulná fotka: gottadotherightthing.com