Každý z nás má jednu takú spomienku a netvár sa, že ty nie. Takú, na ktorú myslíš o tretej ráno, keď máš zajtra vstávať o šiestej, no mozog ťa namiesto spánku radšej terorizuje týmto sebadeštruktívnym mučením. Takú, pri ktorej ti instantne stiahne polky aj žalúdok a najradšej by si sa prepadol pod zem. Takú, na ktorú nie a nie zabudnúť.
A už sú to roky. Roky. A tebe je stále trápne, rovnako, možno dokonca ešte viac ako vtedy. O takéto spomienky sa pod príspevkom na Twitteri podelili používatelia z celého sveta a my sme vám „výcuc“ tých najbizarnejších zozbierali v tomto článku. Pripravte sa na instantný cringe… a poriadnu dávku humoru.
1. Raz som bol ako malý v parku a staršia žena vedľa mňa nahlas zvolala: „Ak chce niekto zmrzlinu, poďte sem!“ Tak som k nej pristúpil aj s niekoľkými ostatnými ľuďmi. Všetkým dala zmrzlinu, potom si ma premerala od hlavy po päty a opýtala sa: „Kto si?“ Až vtedy som si uvedomil, že všetci ostatní boli jej príbuzní. Je to už tridsať rokov a stále mi pri spomienke na to zviera žalúdok.
2. Moja mama jedného dňa zabudla, že som na víkend u nej. Zobudila sa uprostred noci, počula čudesné zvuky a zľakla sa, že sa k nej niekto vlámal. Vyskočila von cez okno v spálni, utekala k susedom a zavolala policajtov. Až vtedy si uvedomila, že som to vlastne bola ja, no, nanešťastie, bolo neskoro. Vrátila sa po mňa domov tesne predtým, ako k nám vtrhla polícia. Bol to strašný trapas.
3. Mojej babke raz zavolalo malé dievčatko a pozdravilo ju: „Ahoj, babi.“ Viedli spolu milý rozhovor asi hodinu, až dokiaľ sa babka neopýtala, ako sa má jej sestra. Vtedy zistili, že nie sú príbuzné.
4. Sestra nám hovorila príhodu o tom, ako si robila chlieb s arašidovým maslom, keď jej malý začal plakať. Musela ho ísť rýchlo prebaliť. Vymenila plienku, odložila ho na sedačku a vrátila sa naspäť k svojmu chlebu. Vtom si na ruke všimla akúsi hnedú hmotu a v domnienke, že ide o arašidové maslo, ju oblízala. Nebolo to arašidové maslo.
5. Moja teta raz na dovolenke zablúdila do gréckej reštaurácie pod holým nebom. Posadila sa, no keďže ona nehovorila po grécky a ostatní zase po anglicky, len ukázala na to, čo mali ľudia pri vedľajšom stole. Doniesli jej jedlo, ona sa nadžgala až do prasknutia a všetko bolo v poriadku. Problém nastal v momente, keď chcela platiť a čašník od nej nechcel zobrať peniaze. Vysvitlo, že sa vkradla na niekoho svadobnú hostinu.
6. Mala som asi sedem a bola som s mamou nakupovať topánky. Vedľa jednej krabice som našla pohodený pár sandálov, ktoré sa mi strašne páčili, tak som si ich vyskúšala. Promenádovala som sa v nich po celej predajni, a keď som sa vrátila na miesto, že poviem mame, nech ich kúpime, nenašla som ju tam. Namiesto toho som našla iné nahnevané malé dievčatko, ktoré po mne vrieskalo, nech jej vrátim jej sandálky.
7. Raz som v práci vbehol na toaletu niekomu, kto aktuálne vykonával ťažký biznis. Hneď vedľa neho bol pisoár, a hoci mi to bolo vrcholne nepríjemné, myslel som si, že to tu je asi normálne… a použil som ho. Až neskôr mi došlo, že to bola očividne toaleta pre jedného, ktorý si mohol vybrať, čo chce použiť. Len si chudák chlapec zabudol zamknúť dvere. Za túto spoločnú spomienku nie som vôbec vďačný.
8. Pamätám si ten deň, keď som meškala do práce a v rýchlosti si zavolala Uber. Zbehla som dole, nastúpila do auta, ktoré vyzeralo ako to moje, a ocitla sa tvárou v tvár staršej pani. Civela na mňa ako pero z gauča a nervózne sa opýtala, kam to bude.
Predpokladala som, že je nová. Navigovala som ju teda ku mne do práce, poďakovala a odišla. Až v kancli som si skontrolovala telefón, na ktorom svietilo, že moja jazda bola zrušená. Nastúpila som do auta ničnetušiacej starej panej a nechala ju odviezť ma zadarmo až do práce…
9. Keď som mal dva alebo tri roky, našiel som mame na nočnom stolíku zarámovanú fotku nejakého malého dieťaťa a dostal som taký žiarlivostný záchvat, že som ju v amoku hodil o stenu. To dieťa som bol ja.
10. Raz, keď som mal asi šesť rokov, ma mama odprevádzala do škôlky. Po ceste sa mi zdalo, že vidím môjho kamaráta, tak som sa za ním natešene rozbehol, nahlas vrieskajúc jeho meno. Ako som sa približoval, bolo mi stále jasnejšie, že to nie je on. Takže, keď som bol vedľa neho, nezastavil som. Len som jačal meno svojho kamaráta a utekal ďalej. Dobehol som až do triedy a cítil som sa ako úplný hlupák. Mama mi desiatu musela nechať na vrátnici.
11. Dodnes si pamätám, ako som išla v kaviarni reklamovať svoj nadýchaný čokoládový muffin, lebo v ňom údajne boli kúsky skla. Čašníčka na mňa pozerala, akoby som bola z Marsu. A možno som aj bola. Nikdy predtým som totiž nevidela kryštály cukru.
12. Jedno ráno som vošiel do kancelárie a všetci boli akísi smutní a ponurí. Bol pondelok, takže ma to neprekvapilo, no zo srandy som sa spýtal: „To niekto zomrel alebo čo?“ V tom sa kolegovia rozostúpili a ja som zbadal chlapíka z vedľajšieho oddelenia, ako celý uslzený sedí za stolom. Zomrela mu babka, ktorá ho vychovala. Nikdy som sa necítil trápnejšie.
13. Keď bol môj brat malý, mal obrovskú hlavu a malé telo, takže som ho z času na čas do nej štuchla. Vedela som, že sa zatacká a bude mať čo robiť, aby udržal rovnováhu, a mne to prišlo strašne vtipné. Raz sme boli v hračkárstve.
Otočila som sa a zbadala som, že mi brat stojí chrbtom. Ideálna príležitosť štuchnúť ho do hlavy. Lenže hneď, ako som to urobila, sa chlapec predo mnou otočil. Nebol to môj brat. Len cudzie decko, dosť vydesené z toho, že mu neznáme dievča štuchá do hlavy.
14. Keď som bola malá, rozbehla som sa za ženou stojacou v rade v obchode, štipla ju do zadku a tuho ju objala. Myslela som si, že to je moja mama. Nebola. Na tento moment spomínam takmer denne, a hoci to je už tridsaťpäť rokov, stále ma pri tom nepríjemne strasie.
15. Pracovala som v pekárni. Jedného dňa si prišla žena vyzdvihnúť nádhernú tortu, tak som sa zo zvedavosti opýtala, ktože to má narodeniny. Povedala, že nikto. Torta je na pohrebnú hostinu jej najmladšieho syna. V tej sekunde som sa chcela prepadnúť pod zem.
Zdroj: ItsAndyRyan / Twitter
