Deti plačú. To je všeobecne známy fakt. No zatiaľ čo niekedy na to majú pádny dôvod (napríklad, keď capnú tvárou na betón po tom, čo si im stokrát povedal, že do vody nakreslenej kriedou nemôžu skočiť šípku), inokedy ich k tomu podnieti úplná bizarnosť. Presne to sa stalo v týchto prípadoch.
1. „Nahneval sa, lebo som najprv objala jeho sestru.“
2. „Hnevá sa, pretože už nemá banán.“
3. „Ešte sme ani nevošli do obchodu a malý už plače, lebo mu nechcem kúpiť veľké lízatko.“
4. „Dcéra plače, lebo sa porezala na palci a krváca. Vidíte tú krv? Hm, ani ja nie.“
5. „2-ročný malý plače, lebo nechceme jeho umelecké dielo zavesiť na stenu.“
6. „Prestala plakať, až keď aj ona dostala golierik.“
7. „Jeho nové obľúbené miesto. Vyšplhá sa tam, nevie zísť dole a plače, až dokiaľ mu nepomôžeme. A potom zase odznova…“
8. „Synovci trvajú na tom, že budú pozerať videá vertikálne, a plačú, keď im chce niekto otočiť mobil.“
9. „Malý má ráno zobudil s plačom, že chce donut. Toto mu stačilo.“
10. „Postavil si vlastného Pána Krumplihlavu, potom sa ho zľakol, rozplakal sa a teraz sa naňho nemôže ani pozrieť.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
