Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. A v dnešnom globalizovanom svete je znalosť jazykov čím ďalej dôležitejšia. V stredoveku sa na medzinárodnú komunikáciu používala latinčina, pred 100 rokmi bola za medzinárodný dorozumievací jazyk považovaná francúzština a po druhej svetovej vojne sa naši rodičia a starí rodičia museli chtiac-nechtiac učiť ruštinu. Dnešná mladá generácia má už v prvom ročníku ZŠ angličtinu aspoň tri hodiny týždenne, na druhom stupni či na strednej majú žiaci niektorých škôl aj ďalší jazyk. Kedysi ti v súkromnom a pracovnom živote bohate stačila angličtina, no dnes sa angličtina na úrovni C2 považuje za samozrejmosť aj u kopača kanálov Pištu.
Nech sa človek pokúša naučiť akýkoľvek cudzí jazyk, občas sa v slovnej zásobe objaví slovo, ktoré nie je jednoduché vysvetliť a ešte ťažšie pochopiť. Poznáme všetci ten pocit, keď sa snažíme niekomu niečo povedať, ale chceme použiť také slovo, ktoré vlastne ani neexistuje. Niektoré skutočnosti či pocity je ťažké pomenovať a preto je skvelé, keď má aspoň nejaký cudzí jazyk na ne špecifický termín. Novozélandská umelkyňa Anjana Iyer vytvorila sériu prekrásnych obrázkov so slovami v cudzích jazykoch, pre ktoré nemá angličtina (a ani slovenčina) žiadny ekvivalent.
1.) Šlimazl (jidiš)
Každý z nás pozná človeka, ktorému sa deň čo deň prihodí niečo hrozné. Idete spolu na oslavu a tvojej kamoške/tvojmu kamarátovi skončí pohár červeného vína na bielom tričku. Cesta hladká ako detská prdelka a dotyčný/-á sa tristokrát potkne. Ukážeš mu/jej tvoj nový mobil a bum! Displej rozbitý… žiť s takýmto človekom je náročné, ale ešte náročnejšie je takýmto „šlimazlom“ byť.
2.) Bakku-šan (po japonsky)
Komu sa z vás chlapcov ešte nestalo, že ste na diskotéke videli dievča s nádhernými čiernymi vlasmi, s nohami dlhými až po zem a s riťkou ako dve buchtičky? Nabrali ste odvahu, slečnu ste oslovili a potom… „prosím ťa, koľko je hodín?“ Aj takto sa dá pekne vykľučkovať z nechceného stretnutia s „bakku-šan“.
3.) Backpfeifengesicht (po nemecky)
V živote sú chvíle, keď niekto niečo povie alebo spraví a nechá nás jednoducho bez slov. V tej chvíli v nás vrie taká zlosť a hnev, že nám nenapadá ako na to reagovať. Vieme, že treba zareagovať rýchlo a drasticky, ale slová sú málo. Treba konať. A jedna poriadna facka vie povedať oveľa viac ako tisíc slov.
4.) Fernweh (po nemecky)
Tento pocit pozná každý z nás. Chceli by sme ísť niekam ďaleko, už si vieme aj živo predstaviť, že sme tam, opálení do bronzova popíjame kokteily na tropickej pláži, ale nakoniec nič z toho sa nestane. A nám ostane len nostalgia po mieste, ktoré sme nikdy nenavštívili. Tak toto, dámy a páni, je „Fernweh“.
5.) Pačemučka (po rusky)
Nielen medzi deťmi, ale aj medzi dospelými sa vždy nájde niekto, kto nedá pokoj a bude sa neustále na všetko vypytovať „Prečo? Prečo? Prečo?“, po rusky „pačemu“ a z toho vzniklo „pačemučka“. Asi preto aj v slovenčine odpovedáme „Lebo medveď“, pretože v Rusku žije veľa medveďov, či?
6.) Hanyauku (jazyk Kwangali, Namíbia a Angola)
Celý rok sa tešíme, že zaboríme nohy do teplého piesku na dovolenke pri mori a budeme si užívať sladkého ničnerobenia, ale to by nebolo ono, keby bolo všetko podľa našich predstáv. Voda v Jadrane je začiatkom júla ešte sakramentsky studená a na piesku sa naopak nedá vydržať ani 5 sekúnd. Na nohách šľapky a kúpanie len v bazéne, no to som mohol/mohla radšej ísť na kupko do Mederu.
7.) Gattara (po taliansky)
Pamätáte si tú šialenú ženu zo Simpsonovcov, ktorá má desiatky mačiek a hádže ich po každom, kto na ňu prehovorí? To je presne žena, ktorú Taliani nazývajú „gattara“. Dievčatá, ruku na srdce, máte cez tridsať a manžela v nedohľadne? Mám pre vás dobrú správu! Vašich sedemnásť mačiek vás bude milovať až do smrti. A potom vás tie malé beštie od samej lásky pravdepodobne zožerú.
8.) Gökotta (po švédsky)
Poznáte niekoho, kto vstane z postele o niekoľko hodín skôr, len aby mohol počúvať spev ranných vtáčikov? Ja teda nie a mne osobne robí celkom problém zobudiť sa pred obedom. Ale Švédsko je ďaleko na severe a slnko tam v zime vychádza až okolo 9 hodiny rannej, takže, áno, dá sa povedať, že ja by som bola taký sezónny „gökotta“.
9.) Komorebi (po japonsky)
Komorebi je jedným zo slov, ktoré by sme na Slovenku potrebovali. Nech je akákoľvek denná hodina či ročné obdobie, pri správnom uhle sa v slovenských lesoch a hájoch vytvárajú za pomoci týchto jemných lúčov slnečného žiarenia skvelé fotky. Nina Skalíková odporúča!
10.) Fríolero (po španielsky)
Teplota na teplomere klesne po 10 stupňov a ty už máš na sebe oblečené tielko, tričko, pulóver, mikinu a lyžiarsku bundu? Plus na rukách dva páry rukavíc, okolo krku dvojmetrový šál a na hlave ušianku? A čo, preboha, budeš robiť pri mínus 10 stupňoch?! Ak si sa našla/našiel v tomto opise, tak vitaj v klube zimomravých „fríoleros“. A nezľakni sa, ale niektorí ľudia chodia dobrovoľne do kryokomory!
11.) Utepils (po švédsky)
Len severské národy vedia dostatočne oceniť čaro teplých letných dní, keď sa len tak vyvalíš po dlhej zime na deku, vedľa seba máš mobil s tvojou obľúbenou hudbou a pivečko v ruke. Aj ty sa už toho nevieš dočkať? Pivo je už pripravené v pivnici, no ešte treba počkať na teplejšie dni.
12.) Tingo (jazyk Rapanui, Veľkonočný ostrov)
A opäť sa dostávame k Simpsonovcom. Ak si posledných 25 rokov nežil na inej planéte, určite vieš, že Homer si od svojho suseda Flandersa „požičiava“ množstvo vecí. S vrátením sa už ale neponáhľa a tak nejak si tie veci pomaly prisvojuje. Máš aj ty takého suseda? Môžeš mu dať prezývku „Tingo“, možno pochopí 😉
13.) Culaccino (po taliansky)
Koľkokrát ti mama hovorila, aby si si pod každý pohár dával podložku, lebo ona ten sklenený stôl práve vyleštila? A ty na to zakaždým zabudneš a necháš odtlačky tvojho kriminálneho zločinu všade na stole, či nebodaj, na nábytku alebo sedačke? A ju ide roztrhať od jedu, lebo ani len na miliónty raz si sa to nenaučil/-a?
14.) Kyoikumama (po japonsky)
-Dobre sa uč, nech neskončíš ako ten žobrajúci bezdomovec pri Jednote! A úlohy už máš spravené?
-Mami, na vysokej nám už domáce úlohy nedávajú.
-A čo to vlastne študuješ?
-Knižničnú a informačnú vedu.
-Aha, takže čo z teda bude?
– (trápne ticho)
Nie, táto mamča rozhodne žiadna „kyoikumama“ nebude.
15.) Iktsuarpok (po inuitsky)
Čakám, čakáš, čakáme. Ale dotyčný nikde. Hodinu, dve, tri. Telefón nedvíha, na whatsappy nereaguje, aj keď všetci dobre vedia, že má ten ajfón furt v rukách, aby všetci videli, že už má ten najnovší. Môžem sa naňho vykašľať, ja si zdravie kvôli „iktsuarpoku“ ničiť nebudem, idem domov.
16.) Mamihlapinatapei (jazyk Yamana, Argentína)
On a ona. Pol jedenástej večer. Luxusná reštaurácia v centre. On je so svojou manželkou, s ktorou nemal sex niekoľko rokov. Ona, oveľa mladšia od neho, je so svojím snúbencom, dohadujú posledné detaily ich svadby na zámočku v Budmericiach. Ich pohľady sa stretli, už niet cesty späť. V tejto chvíli zistila, že jej snúbenec nie je pre ňu ten pravý. Túži po neznámom charizmatickom cudzincovi, ktorého vidí po prvýkrát. A on túži po nej, ale… pokračovanie nabudúce v argentínsko-ukrajinsko-kórejskej telenovele „Mamihlapinatapei“.
17.) Age-otori (po japonsky)
„Dobrý, chcela by som to trochu skrátiť vpredu, vzadu odstrihnúť len končeky, maximálne 2 cm, potom ešte ofinu na postupku a do toho blond melír. A bude na to stačiť 20 eur? Nie? Tak niečo také ako som povedala, ale do 20 eur, ale nechám to na vás, vy ste odborníčka.“
18.) Wabi-sabi (po japonsky)
Teraz trochu vážnejšie: ľudia sa rodia a umierajú. Najviac to bolí, keď stratíme blízku osobu. Ale taký je život, treba ho brať tak, ako príde. A vyrovnať sa s tým je niekedy zložité. Len čas zahojí všetky rany. Japonci, majstri v sebaovládaní na to majú vlastné slovo.
19.) Tokka (po fínsky)
Kto iný môže mať jedno jednoduché slovo na takú komplexnú záležitosť, akou je „početná skupina voľne žijúcich prežúvavcov z čeľade jeleňovité žijúca v subpolárnych až polárnych častiach severnej pologule zhromaždená v stáde“. Fíni.
20.) Ilunga (jazyk tschiluba, Demokratická republika Kongo)
Niekto ti ublížil, ale ty mu odpustíš. Po čase ti opäť spraví niečo zlé a ty mu opäť odpustíš, ale na tretíkrát už nie. Trikrát a dosť. To je v jazyku tschiluba „ilunga“. Ak mu odpustíš aj tretíkrát, štvrtýkrát, atď., to je v jazyku slovenskom „naivný blbec“.
Zdroj: boredpanda.com
Titulná fotka: sites.google.com/a/haverford.edu
