Dnes je to samá biomatka s biojogurtom a petíciou proti pridávaniu bieleho cukru do detských výživ v ruke, lebo chcú, aby ich ratolesť bola čo najzdravšia a žila čo najdlhšie. No ja vám môžem garantovať, že keď moja generácia mohla žrať dážďovky a robiť zvyšných devätnásť bodov z tohto zoznamu a stále sme tu – živí a zdraví – tak to prežijú aj tí vaši krpci.
1. Hrávali sme hry. Veľmi bolestivé hry. Napríklad taká krvavá desaťkorunáčka, pri ktorej ti spolužiak z celej sily šuchol mincu do hánok a bolelo to ako sviňa.
2. Ani karty neboli dvadsať rokov dozadu len takými bežnými kartami a prehra v nich sa zákonite spájala so značným utrpením. Pretože si dostal poriadnu šupu po prstoch celým balíčkom.
3. Radi sme skákali škôlku, čo je vlastne celkom nevinná detská zábavka. Až na to, že sme ju najprv museli nakresliť kriedou na chodník a osobne si myslím, že som rozhodne nebola jediné decko, ktoré považovalo kriedu za vrchol gastronomického neba a ľúbilo si z neho odhryznúť. Chuť teda nič moc, ale aspoň si mal na chvíľu farebný jazyk.
4. Po troch hodinách pečenia pieskových zákuskov (pamätáte, ako ste sa vždy museli prehrabať k tomu vlhkému piesku na spodku, lebo ten na povrchu bol sypký a naprd?) si sa dovalil domov a vysypal si obsah svojich tenisiek uprostred chodby. Tvoje jediné šťastie bolo, že si pár rokov dozadu vyletel z tatkovho vajca, lebo keby si bol cudzí, už by si dnes asi nebol vôbec.
5. Boli sme očkovaní. No to si predstav! A ešte stále žijeme spokojný a šťastný život!
6. Degustovali sme rôzne chrobáky. Takže to po daždi bola hotová dážďovková hostina (akože dážďovka asi nie je tak úplne chrobák, ale z biológie som už zmaturovala a tak som časť mozgu, ktorá držala zbytočnosti tohto druhu, úspešne skartovala).
7. Lozili sme po stromoch. Hrali sme sa na stromoch. A potom sme po nešťastnom zistení, že ten pavúk, čo nám včera liezol po stehne z nás neurobil Spider-Manov, aj padali zo stromov.
8. V lete sme sa kúpali, kde sa len dalo. Aj v tej najhnusnejšej žaburine, aj keď na hladine plávali prázdne fľaše od lubrikantov a mŕtve ryby, aj keď smrdela ako sépia po hodine sauny. A ešte sme sa aj stavili o to, kto sa z nej bude musieť napiť.
9. Ach, to boli časy, keď chlapci zistili, že existujú veci ako parkúr, kapuera, hra s jojom či breakdance, alebo v preklade veci, ktoré na prvý pohľad vyzerajú jednoducho a pop*či a to, že je pri nich celkom ľahké zlomiť si väz, zistíš až príliš neskoro.
10. Lízali sme baterky. Očividne sme mali v detstve sadomasochistické sklony, ale to radšej nikomu nehovorte.
11. Ako drobní experti na problémy sme trošku pozabudli na fakt, že plyn zo zapaľovača nie je práve najlepší priateľ človeka, nasávali sme ho ústami a potom ho fúkali do ohňa. Čiže zhruba podobný princíp ako prdenie do dezodorantu, lenže omnoho väčšia sranda, keďže sa zdalo, že máš plameňomet v ústach a nie v r*ti.
12. Keď už sme pri tých zapaľovačoch a z predošlých riadkov ste mohli postrehnúť, že sme si nadmieru užívali, keď nás niečo koplo, niet preto divu, že aj s tou srandou, čo hádže iskry, sme si vedeli užiť kopec zábavy.
13. Gumipušky, praky alebo jednoducho len obyčajné gumičky (také tie, s ktorými si si v prípade núdze urobila cop a neskôr to veľmi ľutovala, keď ťa tá hnusoba takmer oskalpovala)… Cez prestávku si jednoducho nikdy nevedel, z ktorej strany do teba niekto niečo napáli.
14. Fičali aj rôzne druhy improvizovaných vozidiel, čo sme si stavali zo všetkého „co dúm dal“, od obrovských kartónových krabíc až po na tajňáša ukradnuté súčiastky z tatkovej dielne. A potom sme na nich robili veci, ktoré sa nich určite robiť nemali.
15. Sneh bol nekonečným zdrojom zábavy a hlavne kravín, ktoré sme mohli povyvádzať. Najmä tí z nás, ktorí neobľubovali klasické sánky kúpené z obchodu (lebo veď tie boli len pre trapákov) a namiesto toho sa dole kopcom spúšťali na sáčkoch na smeti alebo krytoch z verejného osvetlenia.
16. Hmyz sme nielen, že konzumovali, ale dokonca sme sa z neho niekoľkokrát pokúšali urobiť domáce zvieratko. Asi netreba pripomínať, že mama nebola práve dvakrát nadšená, keď si jej domov v krabičke od džúsiku dovliekol chrústa alebo inú podobnú háveď.
17. Nikto z nás sa nebál predstavy, že nám jedného pekného dňa možno odletí ruka a že kúpiť sveter s jedným rukávom nie je také jednoduché, takže sa našim šarvátkam neubránila ani pyrotechnika. A keďže slová ako bezpečnosť či pud sebazáchovy nám do slovníka pribudli až o niekoľko rokov neskôr, tak sme si robili aj súťaže. Jednou z najpopulárnejších bola „komu sa zaváraninový pohár s petardou vo vnútri rozletí na najviac častí“ a hneď v závese išla „kto to dlhšie vydrží držať v nechtoch“.
18. Keď už sa tak všeobecne bavíme o nebezpečných situáciach, nemožno opomenúť ani konzumáciu jedál zo školskej jedálne. Dokonca by som povedala, že toto bola najviac život ohrozujúca vec, ktorú sme ako decká museli podstúpiť.
19. Šermovali sme sa so všetkým, čo sme našli (uznávam, že na prvom stupni základnej školy táto veta neznela tak perverzne, ako tomu je dnes, takže nie – nepredstavujte si žiadnu klobásovú párty, skôr štetce a pravítka) a všetko bolo hihi, haha, až dokiaľ niekto nedostal ranu rovno do oka.
20. A na záver – ak ťa ešte nikdy nikto nehodil do pŕhľavy, tak po prvé nevieš, čo je bolesť, a po druhé nevieš, čo je život.
Titulná fotka: oldtree.webnode.com
