Raz si hore, raz si dole, život je skrátka taký. Jeden deň sa cítiš ako celkom schopná reprezentácia človeka rozumného, ďalší si vesmír povie, že stačilo rozkoše, a šupne ťa do jednej z nasledujúcich situácií. Určite ich veľmi dobre poznáš. Momenty, keď by si sa najradšej pod zem zahrabal, hoci na to vlastne ani nemáš pádny dôvod. Lebo buďme k sebe úprimní, deje sa to úplne každému.
1. Keď predavačka začne blokovať ďalší nákup, zatiaľ čo ty si balíš ten svoj a máš pocit, že ti to trvá celú večnosť.
2. Keď si chceš objednať niečo z menu, ale nie si si celkom istý, ako sa to vyslovuje. Rezeň s ryžou. Preto vždy ješ rezeň s ryžou.
3. Keď si dovlečieš do skúšobnej kabínky stopäťdesiat vecí a nesadne ti ani jedna jediná. Tvoj deň by bol podstatne krajší, keby hneď za závesom ako pedagogický dozor nestála predavačka, čo sa celá trasie od nedočkavosti, že má najbližšiu polhodinu zase čo robiť.
4. Keď sa v obchode opýtaš na cenu a nakoniec si to nekúpiš, lebo je to príliš drahé. Niežeby si nemal peniaze (ale, akože, niežeby si mal), ale tridsať eur za posr*tý obrus?! Čo kradneš?!
5. Keď si pospevuješ so slúchadlami na ušiach a nemáš ani tucha, že ti niekto stojí rovno za zadkom. To sa už môžeš ísť rovno zakopať.
6. Keď sa s niekým stretneš v tej mikroskopickej uličke v lietadle a máš len dve možnosti. Buď to nacúvaš naspäť až k svojmu miestu, alebo strčíš niekomu zadok rovno do ksichtu. Ťažko povedať, čo z toho je lepšie. Vysublimovať?
7. Keď ti niekto spieva „veľa šťastia, zdravia“. Falošne. Čistá tragédia.
8. Keď omylom zdvihneš človeku z telemarketingu a musíš vymyslieť spôsob, ako ho čo najšetrnejšie poslať do prdele. Aha ju. Tuším ti umrela rybička.
9. Keď ťa začne svrbieť zadok. Uprostred rannej porady. Netušíš, kto rozhodol, že škriabať si prdel na verejnosti bude spoločensky neprijateľné, ale na nejaké radikálne búranie stigiem naozaj nie si stavaný, a tak sa len letmo šúchaš po stoličke a dúfaš, že to prejde.
10. Keď sa počas chvíľkového zatmenia mysle rozhodneš ísť behať a s niekým sa ti stretnú oči. On vie, že skapínaš, ty vieš, že skapínaš, ale ani jeden z vás dvoch s tým momentálne nemá čo robiť. Tak si tam len tak skackáš, funíš ako doberman a čakáš, kedy konečne zmizne z dohľadu, aby si si mohol dať prestávku. Definitívnu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
