Hovorí sa, že nikto učený z neba nespadol a deti sú toho stelesneným príkladom. Ako ich tak človek sleduje, niekedy sa neubráni otázke, či nie je naivné predstavovať si, ako jedného dňa nastúpia na vysokú školu. Dá sa im to odpustiť, lebo ich od zeme skoro nevidno a na komplexné chápanie sveta okolo seba majú ešte čas? Áno. Budeme sa na nich aj napriek tejto skutočnosti smiať? Tiež áno.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
1. „Ak poriadne zbystríte zrak, uvidíte môjho syna, ako sa predo mnou schováva.“
2. „Život je ťažký, keď nevieš zdvihnúť knihu, ktorú chceš, lebo na nej sedíš.“
3. „Dcére sa v škole zasekli prsty v lavičke. Musela s ňou ísť aj na pohotovosť.“
4. „Moja trojročná dcéra sa hnevá, lebo bobor obhrýzol strom.“
5. „Myslela si, že je to biela voda.“
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
6. „Spomienka na deň, keď som zistil, ako dať dole kryt z ventilačnej šachty, a potom som sa v nej zasekol.“
7. „Keď sme mali štyri roky, s bratom sme sa stretli s naším obľúbeným superhrdinom – Hulkom. Nahnevalo nás, že Lou Ferrigno nebol v skutočnosti zelený.“
8. Keď povieš dieťaťu, aby pomenovalo tvar, tak pomenuje tvar
9. „Syn mi natešene ukazoval svoje umelecké dielo, ktoré mi nakreslil na auto kameňom.“
10. „Moja mačka sa volá Sampson. Sampson je mačka.“
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
