Kórejská abeceda je pomerne jednoduchá, mnohí tvrdia, že jednoduchšia ako azbuka, no jazyk ako taký je presným opakom. Vďaka bohatej slovnej zásobe a množstve „pravidiel“, ktoré nevedia vysvetliť ani domáci, je to jeden z najťažších jazykov, aký sa možno učiť. Dnes sme si pre teba pripravili ochutnávku toho, prečo je to tak.
V nasledujúcich riadkoch sa dozvieš niekoľko zaujímavosti z kórejčiny a väčšina z nich ti ako Európanovi nebude dávať žiadny zmysel. Napriek tomu si ich určite prečítaj, nech si trochu rozšíriš obzory… ale nevrav, že sme ťa nevarovali.
1. Kórejčania používajú dva číselné systémy – tradičný a sinokórejský. Tradičné číslovky siahajú len po číslo 99 a používajú sa v spojitosti s vekom, hodinami a pri počítaní predmetov. Sinokórejské číslovky sa používajú v spojitosti s minútami, sekundami a pri počítaní predmetov, ktorých je viac ako 99.
2. Keď už sme pri tých číslach, musíme spomenúť numeratívy. Numeratív je klasifikátor, ktorý sa používa pri počítaní a mení sa podľa toho, čo konkrétne človek počíta. Okrem „klasických“ numeratívov na ľudí či zvieratá majú aj zopár trochu absurdnejších. Vlastný numeratív majú napríklad cigarety, delá, predmety s rukoväťou, ploché predmety, drobné oblé predmety, básne, domy a mnohé (naozaj mnohé) ďalšie.
3. Písmená r a l vyjadruje ten istý znak – ㄹ. Podobu jednotlivých písmen na seba berie v závislosti od toho, či za ním nasleduje samohláska (vtedy je to r) alebo spoluhláska (vtedy zase l).
4. Kórejčania označujú Južnú Kóreu slovom 우리나라 (urinara), ktorého doslovný preklad je „naša krajina“. Ľudia zo zahraničia toto označenie použiť nemôžu ani v súvislosti s Južnou Kóreou, ani v súvislosti s krajinou, z ktorej pochádzajú oni sami.
5. Hoci má kórejčina s viac ako miliónom rôznych slov najbohatšiu slovnú zásobu na svete, aj v nej sa nájdu také, ktoré nesú viac významov. Napríklad slovo 배 (bä) znamená brucho, loď aj hruška, a dokonca sa používa aj na vyjadrenie násobkov.
6. Populárnou nadávkou na tejto strane Kórejského polostrova je 개새끼 (käsäki), ktorá sa skladá z dvoch slov – 개 (pes) a 새끼 (mláďa). Táto nadávka korení v časoch dávno minulých, keď v Kórei panovala chudoba a psy neboli pre ľudí také užitočné ako iné (napríklad hospodárske) zvieratá. Keď chce človek skutočne len pomenovať mláďa psa, mal by slovo mláďa umiestniť na začiatok. Vtedy je to zjavné.
7. Uvarená ryža sa povie inak ako surová ryža. Surová ryža sa povie 쌀 (ssal), uvarená je už 밥 (pab), čo je mimochodom to isté slovo, aké sa používa aj na označenie jedla vo všeobecnosti. Rovnako je to aj s rybou. Živá ryba sa povie 물고기 (mulgogi), a teda doslovne vodné mäso, tepelne upravená už je 생선 (sängson).
8. Po kórejsky sa áno povie 네 (ne) a nie zase 아니요 (anijo). Úplne opačne, ako to máme v slovenčine.
9. V kórejskej vete je sloveso vždy na konci a slová do nej možno prihadzovať prakticky donekonečna. Dôkazom je aj román Majiteľ kaviarne Bangrančang autora Pak Tchä-won, ktorý napísal v roku 1936. Opisuje v ňom frustráciu umelca, ktorý v 30. rokoch minulého storočia bojoval s veľkými finančnými problémami. Kniha je napísaná len jednou jedinou vetou.
10. Kórejčania nemajú separátne slová na rozum a srdce. Obe sa označujú výrazom 마음 (maum) a rovnako ako v mnohých iných prípadoch, aj tu si treba jeho presný význam domyslieť z kontextu celej vety (alebo debaty ako takej).
11. Rovnako nemajú ani množné číslo. Pokiaľ chceš skutočne zdôrazniť, že niečoho bolo viac, môžeš za podstatné meno umiestniť 들 (dul). To je z gramatického hľadiska vyjadrenie množného čísla, avšak vôbec tam byť nemusí a nielenže nemusí, väčšinou ani nie je.
12. Sériu vecí, ktoré v kórejskom jazyku absentujú, ukončíme farbami. Nie, nemysli si – majú slová na označenie farieb a majú ich požehnane (na každú z nich hneď niekoľko), problematická je však modrá a zelená. Nie je medzi nimi prakticky žiadny rozdiel. Vo všeobecnosti sa modrá označuje ako 파랗다 (pcharahda) a zelená ako 푸르다 (pchuruda), ale oba výrazy sa môžu použiť na obe farby. Preto na rozdiel od zvyšku sveta čakajú Kórejčania na semafore „na modrú“.
13. Sopeľ sa povie 콧물 (konmul), čo je doslova voda z nosa, a slza zase 눈물 (nunmul), čo je voda z oka.
14. Kórejčania nepoužívajú slovo ty. Vo veľmi neformálnej reči sa ty povie ako 너 (no), no v 90 percentách konverzácií, ktoré sa zvyknú niesť vo formálnejšom duchu, je neaplikovateľné. Nahrádzajú ho menom alebo titulom.
15. Slovo 빛 (bit), ktoré znamená žiara, sa vyslovuje s č na konci len za predpokladu, že za ním nasleduje samohláska. Aj napriek tomu sa táto podobnosť s anglickým b*tch často používa v hudobnom priemysle na „zamaskovanie“ vulgarizmu. Napríklad v tejto pesničke.
16. Kórejské oslovenia rodinných príslušníkov sú neskutočne komplikované. Zatiaľ čo my – a väčšina ostatných jazykov – máme na tetu, strýkov, švagriné a švagrov jedno slovo, u nich je ich hneď niekoľko. Používajú sa podľa toho, z akej strany rodiny daný príbuzný je a či je zo strany staršieho alebo mladšieho súrodenca.
17. Krvácanie z nosa sa povie 코피 (kopchi), čo je výslovnosťou veľmi podobné slovu káva – 커피 (kopchi). Na túto skutočnosť poukazuje aj veľmi známy tamojší vtip o Drakulovi, ktorý príde do podniku a objedná si „kávu“.
18. Kórejčania majú citoslovce na všetko. Doslova na všetko. Zvuk spiaceho bábätka? 새근새근 (säkun säkun). Plač bábätka? 엉엉 (ong ong). Šepot? 쏙닥쏙닥 (ssoktok ssoktok). Kotúľajúci sa predmet? 뒹굴뒹굴 (tünggul tünggul). Pohyb listov v jemnom vánku? 솔솔 (sol sol). Jednoducho – vymysli si zvuk a v kórejčine naň určite nájdeš citoslovce.
19. V bode číslo 13 si sa dozvedel, že oko sa povie 눈 (nun). Lekár je zase 의사 (uisa). Ak však budeš v Kórei potrebovať očného lekára, musíš sa poobzerať po tabuľke s nápisom 안과 (angwa), pretože názvy lekárov (nielen toho očného) sa preberajú z čínskych znakov.
20. Na záver jedna pikoška. Kórejský jazyk nepozná písmeno z, takže ho v slovách prebratých z cudzích jazykov nahrádzajú písmenom č. Na prvý pohľad nič zvláštne, ale keď raz budeš počuť Kórejčana, ako si objednáva pizzu, ako Slovák sa určite neubrániš smiechu.
Komentáre 0