Kórejská abeceda je pomerne jednoduchá, mnohí tvrdia, že jednoduchšia ako azbuka, no jazyk ako taký je presným opakom. Vďaka bohatej slovnej zásobe a množstve „pravidiel“, ktoré nevedia vysvetliť ani domáci, je to jeden z najťažších jazykov, aký sa možno učiť. Dnes sme si pre teba pripravili ochutnávku toho, prečo je to tak.

V nasledujúcich riadkoch sa dozvieš niekoľko zaujímavosti z kórejčiny a väčšina z nich ti ako Európanovi nebude dávať žiadny zmysel. Napriek tomu si ich určite prečítaj, nech si trochu rozšíriš obzory… ale nevrav, že sme ťa nevarovali.

1. Kórejčania používajú dva číselné systémy – tradičný a sinokórejský. Tradičné číslovky siahajú len po číslo 99 a používajú sa v spojitosti s vekom, hodinami a pri počítaní predmetov. Sinokórejské číslovky sa používajú v spojitosti s minútami, sekundami a pri počítaní predmetov, ktorých je viac ako 99.

2. Keď už sme pri tých číslach, musíme spomenúť numeratívy. Numeratív je klasifikátor, ktorý sa používa pri počítaní a mení sa podľa toho, čo konkrétne človek počíta. Okrem „klasických“ numeratívov na ľudí či zvieratá majú aj zopár trochu absurdnejších. Vlastný numeratív majú napríklad cigarety, delá, predmety s rukoväťou, ploché predmety, drobné oblé predmety, básne, domy a mnohé (naozaj mnohé) ďalšie.

3. Písmená r a l vyjadruje ten istý znak – ㄹ. Podobu jednotlivých písmen na seba berie v závislosti od toho, či za ním nasleduje samohláska (vtedy je to r) alebo spoluhláska (vtedy zase l).

4. Kórejčania nezvyknú hovoriť Kórey Kórea. Namiesto toho označujú Južnú Kóreu slovom 우리나라 (urinara), ktorého doslovný preklad je „naša krajina“.

5. Hoci má kórejčina s viac ako miliónom rôznych slov najbohatšiu slovnú zásobu na svete, aj v nej sa nájdu také, ktoré nesú viac významov. Napríklad slovo 배 (bä) znamená brucho, loď aj hruška, a dokonca sa používa aj na vyjadrenie násobkov.