Nie že by si bol v detstve nejaký veľký klamár, ale stavím sa, že tieto situácie určite poznáš…
1. „Keď mi kúpite psa, tak ho budem chodiť venčiť,“ hovoril si rodičom klipkajúc očami a či už tomu vaši verili alebo nie, v tej chvíli si to naozaj myslel vážne. Že s tým chlpáčom budeš chodiť aj ráno, aj večer, aj počas snehovej metelice, aj keď budú ostatné decká na školskom výlete, aj keď bude potom treba ísť do školy, aj keby traktory padali a v Južnej Amerike pršala čokoláda. Len rodičia boli akýsi skeptickí…
2. „Ale mami, z tej písomky všetci dostali päťku!“ Nooo, možno nie tak celkom všetci… Možno tí, ktorí uprostred hodiny matematiky pred týždňom neukazovali spolužiakom nové Pokémon kartičky a zachytili informáciu, že sa bude písať test, tí možno nie. Ale pre všetkých ostatných to bolo veľké prekvapenie.
3. „Babka, mamina mi to fakt dovolila.“ Víkendy u babky boli vždy tie najlepšie na svete, lebo všetko doma zakázané ovocie sa magickou formulkou „mama to dovolila“ stalo povoleným. A tak si mohol chodiť spať o hodinu neskôr, jesť čokoládu ešte pred obedom a nezaprávať si tričko do nohavíc ako ťuťmák. O tom, že si potom vždy prišiel domov unavený, prechladnutý a s bolesťou brucha radšej pomlčíme – veď to bola koniec-koncov babkina chyba.
4. „Tie prezuvky mi niekto ukradol!“ Samozrejme, že som sa ich nepokúšal dohodiť až na strechu a samozrejme, že mi tam jedna z nich neostala. No čo si blázon, mami? Komu by niečo také vôbec napadlo?!
5. „Preplatok za školský výlet sa nevracal. Naozaj. Žiaden nebol.“ Potom nasledovalo tristodvadsať konšpiračných teórií na tému „prečo Peter zo školy preplatok doniesol a ja nie“ a niekde medzi pokusom o klamstvo číslo sedem a trinásť začala mama kričať a naháňať ťa po byte s varechou v ruke.
6. „Ociiiiiii, ocinko. Keď mi toto kúpiš, sľubujem, že už nikdy nebudem nič chcieť. Až do konca života. Prisahám!“ Tak ste tam stáli v hračkárstve pred regálom s autíčkami na ovládanie, ocinko nesúhlasne krútil hlavou a ty si v sebe ešte stále naivne živil nádej, že ti to zožerie. Ako už trikrát predtým za posledný týždeň.
7. „To on začal!“ kričal si celý červený a prstom ukazoval na o dva roky mladšieho brata, ktorý reval v kúte. Vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúcu búrku. Búrku, ktorá začínala slovami „mne je jedno, kto to začal“, pokračovala niečim ako „ty si starší, máš byť múdrejší“ a končila hrozivým pohľadom a frázou „padaj do svojej izby!“.
8. „Ten grahamový rožok s tofu bol vynikajúci!“ Časy, kedy sa do teba mama snažila pchať zdravé potraviny vrchom a spodkom, sa ti ešte teraz sem-tam vynárajú v nočných morách. Nedokázal si pochopiť, prečo ostatní môžu mať normálny biely rožtek s maslom a so šunkou, a ty sa tu džgáš takýmito nechutnosťami. Teraz si zato však vďačný. Nie preto, že by si bol zdravý ako repa. Ale preto, že vďaka týmto desiatovým skvostom si sa naučil skvelým marketingovým praktikám, keď si sa spolužiakom snažil vysvetliť, že vymeniť si s tebou desiatu bude to najlepšie, čo za život urobia.
9. „Dnes neboli žiadne úlohy.“ Zakaždým, keď si chcel zapnúť počítač či telku, sa jeden z tvojich zákonných zástupcov dovalil do miestnosti s otázkou, či už máš hotové úlohy. Ty si, samozrejme, nemal zo zlomkov vypočítaný jediný príklad a koncept na sloh o jeseni bol zatiaľ len v štádiu čistého linajkového papiera, ale to im predsa nepovieš.
10. „Mal som prilbu aj chrániče. A fakt netuším, ako som si aj takto obrnený dokázal na tom bicykli rozbiť hubu…“. Mama ti neverila, ale povedzme si úprimne – mama o tom vie figu borovú! Mama ani len netuší o nepísanom pravidle bicyklovania číslo jedna. Chrániče nosia len trapáci, správni chlapi skončia radšej bez zubov. A s odretými kolenami, ktoré si nechcú nechať vydezinfikovať, lebo „maminkaaaaa, to tak strašne štííííípe“.
11. „Zavri mi dvere na izbe a ja pôjdem hneď spať.“ Určite sa nebudem hrať na telefóne, ani si pod perinou čítať Troch pátračov. Niečo také by som predsa nikdy nespravil…
12. „Ten kredit som prevolal s babkou. A vôbec, to ty si predsa chcela, aby som jej zavolal, tak prečo na mňa teraz kričíš?“ So skľúčeným pohľadom a stiahnutými ritnými polkami si pozeral na mamu, ktorá v ruke zvierala tvoj telefón. Ten telefón, na ktorom bol ešte pred týždňom kredit desať euro a teraz už nemáš ani na prezváňanie. Ten telefón, do ktorého si si esemeskou stiahol fakt peckovú hru. Ten telefón, ktorý ti na dve minúty umožnil prístup na internet. A ten telefón, ktorý mama o pár sekúnd od jedu asi j*bne o stenu.
13. „Vybral som to kura z mrazáku presne vtedy, kedy si mi povedala.“ Ako máš asi tak vedieť, prečo ešte nie je po celom dni rozmrazené?! Asi nebolo v miestnosti dosť teplo alebo ste práve odhalili nejakú zaujímavú fyzikálnu anomáliu rozmŕzajúceho kuraťa. Kto vie?!
14. „Zaspal som, lebo som sa do noci učil.“ Len sa ma hlavne nepýtaj, aký predmet som sa učil a čo nové som sa dozvedel, lebo odhalíš, že som mal v noci celkom iný program. (Tú hru, na ktorú si minul celý kredit. Neviem, načo ty zase myslíš…)
15. „Potrebujem 20€ na knihu do školy.“ Na veľmi podstatnú, edukačnú, cennú knihu, ktorú nikdy neuvidíš, lebo sa zasekla v tlači alebo stratila na pošte, alebo čo. A za také podstatné, edukačné a cenné knihy sa predsa peniaze nevracajú.
16. „Upracem to hneď zajtra ráno!“ Teraz večer sa mi už vôbec nechce, som vysilený z náročného dňa a zatvárajú sa mi očká… Ale ten tanier zo stola zmizne hneď ráno, to ti určite môžem sľúbiť. A keď nie ráno, tak po škole. A keď nie po škole, tak večer. A keď nie večer, tak ho na ďalšie ráno umyješ ty. Ďakujem, maminka, si najlepšia na svete.
17. „Už som si umyl zuby/ruky po záchode.“ A aj keby som si to náhodou len vymýšľal, oci, tak čo? Už si snáď niekedy počul o dieťati, ktoré by zomrelo na bacily z neumytých rúk? No ja teda ešte nie. Ale zato som už počul o deťoch, ktoré zomreli na nedostatok hračiek a čokoládových bonbónov, takže kašli na čisté ruky a zameraj sa konečne na priority.
18. „Nepozerám ten film. Len som prepínal programy a tu som náhodne zastavil, keď si vošla.“ Či už išlo o nejaký horor, po ktorom si sa bál ísť celú noc cikať, alebo do osemnásť rokov neprístupnú š*kačku v hlavnom vysielacom čase, vaši ťa vždy vymákli. Ešteže si mal v rukáve túto nepriestrelnú výhovorku, ktorej síce neverili, ale aspoň si nedostal zaucho.
19. „Nefajčil som. To kamoši a ja som od nich len nasmradol.“ No, hádam ma nechceš obviňovať ešte aj za to, že mám bundu z materiálu, čo nasaje všetky pachy ako špongia. To ty si ju kupovala, takže ak chceš niekomu papuľovať, klopeš na nesprávne dvere, mami…
20. „Nebude tam alkohol.“ Ako by sa tam dostal? Veď si len partička neplnoletých pubertiakov ide bez dozoru opekať do lesa a stanovať. Kto by ten alkohol asi tak kúpil, nie?!
21. „Som chorý, tak strašne chorý. Nevládzem sa hýbať, nevládzem dýchať, nevládzem žiť. Ja umieram, otec môj najdrahší.“ To boli časy, kedy stačilo oprieť ortuťový teplomer na chvíľu o radiátor a dvakrát si zakašľať, a tvoje povinnosti na daný deň sa jednoducho vyparili. Fungovalo to vždy – na písomky, na návštevy tety Aničky, ktorá zásadne pre vás varila len držky, dokonca aj keď si bol len lenivé prasa.
Titulná fotka: iStock
