Mesto, v ktorom si vyrastal, utkvie v tvojej pamäti už naveky. Zväčša si ho sám nenavyberáš, nakoľko nie si práve ten člen rodiny, ktorý rozhoduje o tom, kde budete bývať. Povaha každého z nás je rozmanitá. Niektorej učaruje pokojná atmosféra vidieku, inej zase ruch veľkomesta. No čo s tými, ktorí sa vlastne sa nevedeli rozhodnúť a tak zvolili „zlatú“ strednú cestu? Tento článok dnes venujeme všetkým ľuďom, ktorí bývajú na mieste, ktoré je klasifikované ako mesto, no oni o tom často značne pochybujú.
1. Na ulici máš pocit, že máš každého pozdraviť. No vždy mierne zaváhaš, lebo sa nepoznáte až tak dobre, aby ste sa zdravili, no ani tak málo, aby ste sa nepozdravili. Rutinná to dilema. Jednoducho poznáš každého obyvateľa tvojho rodného mesta, nakoľko ho len málokto z nich opustil.
2. To isté všeobecne platí i o autách. Poznáš takmer každé auto, pretože niektorí si povedali, že nebudú ovcami, ale chcú vytŕčať z radu. Výsledok? Jemný, lacný tuning, ktorý dodáva ich autám náležitú jedinečnosť.
3. A keď vo vzduchu okolo 10-tej hodiny večer začne zaváňať pach spálených pneumatík, vieš, že čas ilegálneho tuningového zrazu je tu. Opäť.
4. V škole ťa učitelia podľa priezviska hneď odsúdili, nakoľko učili ešte tvoju sestru i mamu. A tým predsa tá matika nikdy príliš nešla…
5. Nakoľko vedenie mesta dbá na nejakú tú kultúru, máte jedno staré, zatuchlé kino s nejakým veľmi, veľmi komunistickým názvom. Premieta sa raz do týždňa a začiatkom týždňa vždy slávnostne vyvesia plagát, že do vášho kina dorazila horúca novinka – Hľadá sa Nemo.
6. To, že cez vaše mesto raz prešiel Beethoven a zastavil sa vyšťať, je vyryté do mramorovej tabule, ktorá sa hrdo pýši na stenách mestského úradu. A na námestí. A pri vstupnej tabuli. Dokonca oplotili i jeden zlatý dážď, ktorý prezývajú Beethoven.
7. A o tom, že k vám jedného dňa zamieri Kali, sa hovorí už polroka. Týždeň pred akciou vyzerá mesto ako pred koncom sveta. Každý zháňa lístky, ktoré sú už dávno vypredané, ponúka všetky svoje peniaze za jeden, jediný lístok, no i tak ho nezoženie. Na druhý deň si pri prehliadaní noviniek tvojich priateľov myslíš, že si zablúdil na Kaliho funpage. Fotkou s ním sa pýši snáď každý. No keď zbadáš fotku, na ktorej je s ním aj tvoja mama, vieš, že na dnes internetu stačilo.
8. Ak prídeš k doktorovi, nepýta sa ťa na rodinnú anamnézu. On veľmi dobre vie, že i tvoja babka mala problém s obličkami.
9. Takisto si si už tak nejako zvykol na to, že jeden človek robí školníka, moderuje mestské akcie a dokonca sobášil i tvojich rodičov!
10. A priznajme si, aj ty si bol raz mažoretkou…
11. Ak si chceš kúpiť niečo na seba, musíš ísť minimálne o 30 kilometrov ďalej. Pre normálne módne značky totiž tvoje mesto neznelo príliš lákavo na to, aby tam urobilo pobočku. Zostal len secondhand, Svet blúzok, teta Erika, ktorá šije a obchody vietnamských priateľov, ktorí si čochvíľa vybudujú u vás vlastné impérium. Teda minimálne to tak vyzerá.
12. Vaša mestská televízia má tú istú moderátorku už 30 rokov a používa grafické efekty z roku 1982.
13. Och a niet nad tie všegeneračné alkoholické stretnutia v piatok večer v parku. Občan pod zákonom vo veku 14 rokov a či 50-roční dobrodruhovia? Každý je vítaný!
14. A nehovor, že nemáte svojho mestského rapera. Či už mu to ide alebo nie, jednoznačne patrí k neodmysliteľnej súčasti kultúry mesta.
15. Jedna z najbolestivejších strát je to, že nemáte McDonald. Prečo?! Tak prečo?!?! Nie sme preň dosť dobrí? Nie sme ťa hodní? Nuž, žiaden nočný BigMac sa nekoná. Súcitím s tebou, priateľu.
16. Keď prichádza obdobie jarmoku, vieš, čo ťa čaká. I tu sa musíš znova zmieriť s tým, že tie najlepšie atrakcie jednoducho nedorazili a ty sa len ustarostene pozeráš na deti voziace sa na hrdzavom reťazáku. Len nech sa nič nepovolí, len nech sa nič nepovolí…
17. Pojarmočný koncert odštartujú húfy blázniacich sa ľudí, na námestí to vyzerá minimálne ako na koncerte Metallicy. Škoda, že prišiel len Gladiátor. A aj to bez Mika… vraj ochorel, či čo.
18. Výpravy do baru v nádeji, že stretneš svoju osudovú lásku, si už dávno vzdal. Vieš, že o každej, ktorú stretneš, toho vieš viac ako by si chcel. Takže žiadne romantické, pomalé spoznávanie sa s očakávaním a víziou vzťahu sa nekoná. Fňuk.
19. Ak za tebou náhodou príde vážená návšteva a ty by si jej rád ukázal niekoľko tvojich špeciálnych miest, rýchlo ti dôjde, že tvoje špeciálne miesta už dávno špeciálne nie sú. V meste sú totiž tri a objavili ich už desiatky ďalších obyvateľov. Vzdať sa a odísť teda rozhodne nemajú v úmysle.
20. Pamätáš si, keď si vtedy šiel na prijímačky na herectvo a nevzali ťa? To nič, ak si to nepamätáš ty, tak tvoj sused a jeho sused a zase toho suseda sused určite. Nezostáva ti nič iné, ako prijať fakt, že tvoje úspechy a pády s tebou prežíva (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle) celé mesto.
21. Je piatok večer, ty hľadáš na internete program na večer, no posledná akcia bola na stránke mesta pridaná pred 3 mesiacmi. Rozhodneš sa preto ísť do ulíc dúfajúc, že na niečo natrafíš. Keď prídeš na pešiu zónu, počuješ svoje kroky, no nikoho iného, všade ticho. Čo iné by si aj v meste duchov čakal?
Titulná fotka: / wikipedia.org
