Aj napriek tomu, že materstvo je naozaj fuška, nie všetci to tak vnímajú. Najmä tí, ktorí sami deti nemajú. Preto sme pozbierali zopár vecí, ktoré by mal vedieť každý „nerodič“. Rodičia vám ich totiž do očí nepovedia, no aj tak dúfajú, že sa nimi budete riadiť.
1. Nesúďte naše rodičovské schopnosti. Robíme množstvo vecí, ktoré sme sa zaprisahali, že nikdy robiť nebudeme, len aby nám z toho celého nepreskočilo.
2. Opatrovateľky nerastú na stromoch, dokonca ani nepadajú z neba. Niekedy jednoducho nevieme nejakú zohnať na poslednú chvíľu, najmä, ak nám záleží na jej dôveryhodnosti.
3. Okrem toho opatrovanie detí nie je práve lacná záležitosť. Mamičky na materskej si nemôžu dovoliť zaplatiť niekoľko desiatok eur opatrovateľke, a potom ísť ešte von s kamarátkami na večeru. Sú to výdavky, ktoré musíme oželieť pre dobro našich ratolestí.
4. V deväťdesiatich prípadoch sa na žiadnu akciu nedostavíme. To však neznamená, že nechceme byť pozvané. Stále chceme mať pocit, že sme súčasťou partie, aj keď už v piatky nežúrujeme, ale prebaľujeme a pozeráme večerníček.
5. Nikdy nehovorte rodičom, že by sa nemali sťažovať. Vychovávať dieťa je nádherné a deti samotné sú obrovským darom, ale to nič nemení na tom, že celý proces je k*rva náročný. Nespať dvadsať nocí po sebe, nemať čas sa ani osprchovať alebo najesť nie je sranda, a to, že sa človek nemôže ani trošku posťažovať, tomu na príjemnosti práve nepridáva.
6. Áno, máme menej voľného času. Áno, máme menej peňazí. A áno, nemôžeme teraz všetko pustiť a letieť za kamarátkou, s ktorou sa rozišiel frajer. Ale nie, nechceme, aby sme sa prestali baviť. To, že máme teraz deti, neznamená, že ľúbime svojich priateľov o niečo menej. Dokonca ani vtedy, ak oni deti nenávidia.
7. Nemusíte sa hanbiť hovoriť o trápnych situáciách zo svojich životov. Pred pár dňami sme pravdepodobne v autobuse použili vlastnú kabelku ako vrecko na grcanie pre nášho potomka. A nebolo to po prvý raz. Už nás len tak hocičo z miery určite nevyvedie.
8. Ak ten film, o ktorom nám práve rozprávate, nie je kreslený animák o superhrdinoch, tak nie, určite sme ho nevideli.
9. My CHCEME chodiť von. Len, bohužiaľ, na to nemáme čas, peniaze a hlavne energiu. A keď sa nám nejakým zázrakom podarí tieto tri veci nahonobiť, tak si radšej užijeme chvíľku samoty a hrobového ticha.
10. Rozumieme, že ste tiež unavení. Ale porovnávať klasický pracovný stereotyp so situáciou mamičky na materskej, ktorá už pol roka nespala dlhšie ako dve hodiny v kuse lebo musí kojiť a čičíkať, je trochu nemiestne… odkedy je pádnym dôvodom na únavu osem hodín za počítačom, no dvadsaťštyri hodinová opatera vrieskajúceho uzlíčka radosti sa neráta?
11. Ľúbime naše deti najviac na svete a – prekvapivo – s nimi naozaj čas tráviť chceme. Niektorí naši známi majú pocit, že sa ich za každú cenu chceme zbaviť a ísť domov, no nie je to pravda. Iní sú zase prekvapení, prečo ich hneď ochotne neodložíme k babke, keď sa naskytne príležitosť ísť robiť niečo iné.
12. Nezáleží na tom, ako veľmi ľúbite svoje domáce zvieratko… mať domáce zvieratko a mať dieťa je niečo celkom iné. Veľmi by nás potešilo, keby ste to ustavične prestali porovnávať.
13. Pre lásku božiu, netrvajte na tom, nech prídeme my k vám. Chápeme, že ani vám sa vždy nechce sadnúť do auta a ísť, ale haló…?! Vám netrvá nalodenie do dopravného prostriedku dvadsať minút, vystúpiť viete tiež hneď a je dosť malá pravdepodobnosť, že sa počas tohto počinu niekto na zadných sedačkách ogrcia od hlavy až po päty.
14. A bonus? Nepochybne máte doma množstvo drahých vecí, ktoré naše ratolesti môžu zničiť. Stačia tri sekundy nepozornosti a galiba je na svete. No a my nemáme niekoľko stoviek odložených v zásuvke výhradne na úhradu škôd na cudzom majetku.
15. Nepozývame vás k sebe, pretože náš dom vyzerá sedem dní v týždni ako po výbuchu. Nie je to nič osobné. Fakt nie.
16. Nepíšte a nevolajte po ôsmej večer. Teda minimálne nie, ak očakávate okamžitú odozvu. Naše deti nás cez deň vyšťavili do poslednej kvapky, takže už spíme.
17. Keď nejaká naša kamoška porodí dieťa, automaticky sa naše priateľské puto prehĺbi. Trojnásobne. Rodičovské strasti „nerodičovi“ proste nevysvetlíš a pravdepodobne si bude myslieť, že si len neschopná a emocionálne nestabilná troska, ktorá sa sťažuje viac, ako by sa patrilo.
18. Je nám to ľúto, keď sa nás nikdy neopýtate na deti. Netvrdíme, že sa má okolo nich točiť celá naša debata, ale aspoň čo je nové, by ste sa spýtať mohli. Ignorovať niekoho dieťa je to isté, ako by vyhral Nobelovku a nikto v jeho okolí by o tom ani necekol…
19. Pochopte, prosím, že aj keď sú naše deti staršie a už sa o seba vedia ako-tak postarať, ešte stále sme rodičmi. Naše deti budú u nás stále na prvom mieste a či majú dvanásť alebo dvadsať, stále tu budeme pre nich.
20. Budeme rozprávať o našich deťoch. Rozhodli sme sa byť matkami presne z takého istého dôvodu, ako ste sa vy rozhodli byť horolezcami, novinármi či záhradníkmi – máte pocit, že to je vaše poslanie. Tak neočakávajte, že odložíme tú materskú časť nášho života vždy, keď pôjdeme von.
21. Neostávajte na návšteve dlhšie ako dve hodiny. Prosím. Ibaže by ste chceli pomôcť s upratovaním. V tom prípade sa pokojne aj nasťahujte.
Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: vectorstock.com
