Príbeh Frédérica Bourdina a jeho kolosálneho podvodu patrí k tým prípadom, ktoré ak by niekto napísal ako filmový scenár, každý producent by ho vyhodil do koša so slovami, že niečo také absurdné sa nikdy nemôže stať. Sám život ale píše tie najbizarnejšie príbehy, a ten Bourdinov k nim bezpochyby patrí. O čo teda vlastne išlo?
Záhadné zmiznutie
Na samom počiatku bol prípad chlapca menom Nicholas Barclay z amerického San Antonia v Texase. V roku 1994, keď mal Nicholas 13 rokov, bez stopy zmizol. Naposledy ho videli, ako spolu s kamarátmi hrá basketbal. Domov sa ale už nevrátil. Jeho rodina tomu spočiatku nepripisovala veľký význam, keďže Nicholas bol problémový chlapec a mal vo zvyku utiecť z domu aj na dva dni. Keď však plynul deň za dňom a po Nicholasovi nebolo ani stopy, rodina kontaktovala políciu.
Vyšetrovatelia začali po Nicholasovi pátrať, ale nepodarilo sa im odhaliť, čo sa s chlapcom stalo. Predpokladali, že mohol byť unesený a neskôr zavraždený. Hypotézu, že utiekol plánovane, zavrhli, keďže mal so sebou len 5 dolárov a žiadne osobné veci. Ubehli tri roky a do prípadu sa vložil Frédéric Bourdin.
Podvodník na scéne
Bourdin mal v tom čase 23 rokov a polícia ho našla skrčeného v telefónnej búdke v meste Linares v Španielsku. Muži zákona ho odviedli do sirotinca, kde sa ho pýtali na jeho totožnosť. Bourdin povedal, že je Američan a že utiekol z pazúrov okruhu pedofilov, ktorého členmi boli aj rôzni vojaci a dôstojníci. Keď jeden španielsky policajt utrúsil, že Bourdin sa trochu podobá na tri roky hľadaného Nicholasa Barclaya z Ameriky, Frédéric po tom ihneď skočil a vzal Nicholasovu identitu za svoju.
Úrady kontaktovali Barclayovu rodinu, ktorá ostala šokovaná, že sa Nicholas našiel, a do Španielska za ním vycestovala sestra Carey. Bourdin si síce nafarbil vlasy na blond a nechal si dokonca urobiť aj tri tetovania, aby sa Nicholasovi viac podobal, ale bol si istý, že Carey jeho podvod hneď odhalí. Avšak… to sa nestalo.
Carey sa mu s radostným plačom vrhla okolo krku. Vôbec ju nerozhodilo, že Bourdin Nicholasovi v skutočnosti nebol ani trochu podobný, že mal francúzsky prízvuk, tmavšiu pleť a hnedé oči (Nicholas ich mal modré). Po vybavení formalít odletel Bourdin do Spojených štátov a s rodinou Barclayovcov žil takmer päť mesiacov.
Za celý ten čas nikto z rodiny nespochybnil jeho identitu. Oklamať dokázal dokonca aj Nicholasovu matku Beverly Dollarhide. Jediný, kto mal pochybnosti, bol Nicholasov brat Jason. Ale ako sa neskôr vyjadrili vyšetrovatelia, „bolo mu to jedno a nezaujímal sa o to“. Neskôr zomrel na úmyselné predávkovanie drogami.
Bourdin Nicholasovej rodine povedal šialený, vymyslený príbeh o tom, ako ho uniesli členovia násilného pedofilného klanu a spolu s ďalšími deťmi ho mučili a znásilňovali. Farba očí sa mu údajne zmenila tak, že mu do nich únoscovia liali chemikálie.
Svoj francúzsky prízvuk zdôvodnil tým, že keď hovoril po anglicky, vždy ho kruto zbili. Nicholasova matka a sestra tomu bez problémov uverili a snažili sa Nicholasa vrátiť späť do normálneho života. Istý čas dokonca chodil aj do školy. Neskôr so svojím príbehom vystúpil v televízii.
Podozrenia a odhalenie
Súkromnému detektívovi Charliemu Parkerovi ale na údajnom Nicholasovi niečo nesedelo. Jasne videl, že tento muž mu nie je ani trochu podobný, navyše vyzerá o dosť staršie. Vzal si teda fotku 13-ročného Nicholasa a Bourdina a porovnal v počítači ich uši.
Môže sa to zdať zvláštne, ale v skutočnosti ide o jeden z mnohých spôsobov, ako zistiť niečiu identitu. Tvar uší má totiž každý človek originálny a špecifický. V tomto prípade bol výsledok jasný: uši sa nezhodujú, čo znamená, že údajný Nicholas je podvodník. Parker sa pokúšal o svojom zistení oboznámiť aj FBI, ale tí ho príliš nepočúvali.
Podľa nich to musel byť Nicholas, veď ho predsa prijala jeho rodina, a tá by si určite okamžite všimla, ak by išlo o podvod. Napokon ale „Nicholasovi“ dohodli stretnutie s forenzným expertom. Bourdin mu opäť vyrozprával všetky tie hrozivé veci, ktoré vraj zažil a ktorých bol svedkom, ale nepohol pri tom ani brvou.
To bolo mimoriadne zvláštne, pretože obete podobných traumatických udalostí vykazujú známky úzkosti, znepokojenia, nehovoriac o tom, že sa im pri rozprávaní o nich zvyšuje tep, prípadne rozširujú zreničky.
Bourdin ale rozprával o týchto udalostiach monotónne a trochu znudene. Expert navyše podotkol, že „Nicholas“ nebol schopný hovoriť bez prízvuku. Pokiaľ ale bol skutočne Američan, musel dokázať rozprávať aj bez prízvuku, bez ohľadu na to, akú dlhú dobu strávil v zahraničí. Expert napokon usúdil, že dotyčný muž nemohol vyrastať v anglicky hovoriacej rodine.
Jeho záver znel, že toto rozhodne nie je Nicholas Barclay. Prípadom sa teraz už vážne začala zaoberať aj FBI.
Človek by si myslel, že týmto tento bizarný príbeh skončí, ale nebolo to tak. Nicholasova rodina totiž bola aj naďalej presvedčená, že toto je ich syn a brat. Odmietli dokonca, aby sa „Nicholas“ podrobil DNA testom. Agenti FBI tomu nerozumeli. Prečo nechceli poznať pravdu?
Bourdin však už vedel, že jeho podvod sa rozpadá a je len otázkou času, kedy ho zatknú. FBI napokon získala súdny príkaz na vykonanie DNA testov, ktoré spoľahlivo preukázali, že Bourdin nie je Nicholas Barclay. Až po jeho zatknutí Nicholasova rodina uznala svoj omyl.
Odsúdený
Frédéric Bourdin bol odsúdený za podvod, krivú výpoveď a falšovanie pasu na šesť rokov basy. Keď si vyšetrovatelia preklepli jeho život, zistili, že toto rozhodne nie je prvý prípad, keď sa vydával za niekoho iného. Išlo totiž o sériového podvodníka, ktorý na seba vzal stovky falošných identít. Najčastejšie sa vydával za tínedžerov. Tvrdil, že tak chcel získať lásku a priazeň od ľudí, keďže jeho detstvo bolo veľmi nešťastné.
Keď si Bourdin odsedel svoj trest, deportovali ho do Francúzska, kde na seba vzal identitu 14-ročného Léa Balleya, ktorý zmizol v roku 1996. Bourdinov podvod bol napokon odhalený a on sa presunul do Španielska, kde sa vydával za ďalšieho chlapca – Rubéna Sáncheza Espinozu. V týchto podvodoch pokračoval až do roku 2007. Podľa polície na seba celkovo vzal viac ako 500 falošných identít.
Neskôr sa Bourdin oženil a tvrdil, že s podobnými podvodmi definitívne skončil. S manželkou Isabelle má 5 detí.
Vražda v rodine?
Ako je ale možné, že Nicholasova rodina tento podvod nedokázala odhaliť? Podobnú otázku si kládol detektív Charlie Parker, FBI aj samotný Bourdin. Parker napokon dostal podozrenie, že so zmiznutím Nicholasa môže mať niečo spoločné práve jeho rodina.
Bourdin tiež vyhlásil, že podľa neho Barclayovci Nicholasa zabili a nafingovali to ako zmiznutie. FBI na základe tohto podnetu začala vyšetrovanie, ale pre nedostatok dôkazov ho ukončila. Niektorí však túto hypotézu odmietajú ako nepravdepodobnú a výrazne sa jej, pravdaže, bránili aj samotní Barclayovci.
To, že podvod neodhalili, môže mať koreň v tom, že si proste zúfalo želali, aby bol Bourdin naozaj Nicholas, bez ohľadu na to, či to je naozaj pravda. Samotný Bourdin bol navyše zručný manipulátor a klamár, takže o svojom podvode ich dokázal bez väčších problémov presvedčiť.
Nech je, ako chce, Nicholas Barclay je stále vedený ako nezvestná osoba.
Odraz v kultúre
Pokiaľ ťa Bourdinov podvod zaujal, určite by si si nemal nechať ujsť brilantný dokumentárny film The Imposter od Barta Laytona, ktorý je absolútne mrazivý, napínavý a pohlcujúci. Vystupuje v ňom samotný Bourdin, ako aj rodina Barclayovcov, agenti FBI či detektív Charlie Parker.
Prípad inšpiroval aj jednu epizódu seriálu Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka a celovečernú drámu The Chameleon od Jeana-Paula Salomého.
