Kto nežil na dedine pravdepodobne nikdy nepochopí, aké plamene šľahali tvojej mame z očí, keď povešala na záhradu čerstvo vypranú bielizeň a sused vtom začal na tej svojej niečo páliť. A rovnako pravdepodobne nepochopí ani nasledujúce situácie, no tí z nás, ktorí vyrastali v malých mestách a dedinkách sa môžu aspoň pousmiať cez slzy.

1. Autobusy prestávajú jazdiť o šiestej poobede, takže keď si chcel ísť na „veselicu“ do vedľajšej dediny, musel si si splašiť nejakého abstinenta s vodičákom alebo sa o tretej ráno s dvomi promile alkoholu v krvi kotúľať domov po vlastných.

2. V sobotu nejazdili vôbec. Lebo prečo nie, veď je voľno. Môžeš kopať zemiaky v záhradke a užívať si fakt, že si sa dnes naozaj dobre vyspal, keďže tvoj organický budíček mali včera susedovci na večeru.

3. Jediné, čo bolo otvorené po ôsmej večer bola krčma a benzínová pumpa za dedinou. Po dvadsiatej hodine sa teda museli tvoje existenčné potreby okresať na pivo, cigarety a šunkovú bagetu, ktorej rok exspirácie mal len tri cifry, takže je veľmi pravdepodobné, že keď sa Cyril a Metod dovalili na Veľkú Moravu, nedoniesli tamojším ľuďom len hlaholiku, ale pravdepodobne aj túto bagetu.

4. V krčme čapovali len jeden druh piva, predávali arašidové chrumky, deväťdesiat percent stálych štamgastov tam aj nocovalo a nefungovali ženské záchody.

5. Ani si sa tam nepokúšal „natajňáša“ vkradnúť, lebo by ti aj tak nenaliali. Si totiž na dedine a tu komplet všetci od prepnutej Blažkovej so siedmimi satelitnými tanierami na stodole až po susedovie Dunča vie, koľko máš rokov.

6. V kulturáku bola trikrát do roka „didžina“ a DJ sa stal okamžite miestnou celebritou, aj keď to bol len Jožo z vedľajšej ulice s USB kľúčom a holografickou šiltovkou.

7. Randenie prakticky neexistovalo. Teda nie… Randenie neexistovalo. Bodka.

8. Väčšina internetových zoznamiek neregistrovala ani existenciu tohto štátu, nieto ešte tvojej dedinky, ktorej názov nevie ani sám starosta vysloviť, keď to preženie s domácou „páľenkou“.

9. Ak si aj niekde vyhrabal ľudskú bytosť opačného pohlavia, z ktorej sa vykľul celkom použiteľný materiál na prvé objavy a skúsenosti, pravdepodobne to bol ex nejakej tvojej kamarátky. Nechápem, čo si si myslela, moja. Nie si predsa Kolumbus.

10. Tvoja triedna učiteľka učila ešte tvojich rodičov. A pri troche šťastia a nedostatku pedagogického personálu aj ich rodičov.

11. Ak si desať rokov dozadu urobil niečo abnormálne trápne, ešte teraz je to horúcou témou všetkých rozhovorov, takže ďalej existovali len dva možné scenáre. Buď si sa po maturite odsťahoval do väčšieho mesta alebo si sa musel zmieriť s predstavou, že ešte aj na náhrobnom kameni budeš mať vyryté „Mirko, ktorý sa v siedmych rokoch zj*bal do vedra s kravským lajnom“.

12. Len čo si vytiahol päty z domu, stretol si minimálne troch ľudí, ktorých si poznal a určite ti aspoň jeden z nich pripomenul, že sa nemáš hrbiť.

13. To, že si na hlavnej ulici si zistil podľa dopravného značenia, nie podľa toho, že by to tam žilo. Teda pokiaľ jeden obchod s potravinami, cukráreň a pri veľkom šťastí obchod s knihami nepovažuješ za nejaké svetoborné kultúrne vyžitie.

14. O niektorých ľuďoch si vedel všetko, aj napriek tomu, že si sa s nimi nikdy v živote nerozprával.

15. Už odkedy si sa narodil, je starostom ten istý človek a legenda vraví, že nikdy tomu vlastne nebolo inak.

16. Väčšinu tvojho mladistvého života si nosil tie isté tričká od lokálneho šikmookého predajcu, lebo si nebol dosť starý na to, aby si si mohol ísť sám nakúpiť do najbližšieho mesta a rodičia mali iné veci na práci ako robiť ti zadarmo taxikárov.

17. Keď si si urobil vodičák, prvé dva roky si jazdil len pre babku do kostola, keď jej vybehla platnička.

18. Taxík do alebo z najbližšieho mesta do tvojej krásne zašitej domoviny v prdeli sveta stál viac ako si za dva týždne zarobil na brigáde. Takže smola.

19. A keď si žil v ešte sparťanskejších podmienkach, tak u vás nestál ani vlak. Čiže sa opäť dostávame k splašeniu abstinenta s vodičákom alebo k vlastným dolným končatinám.

20. Vrchol rebélie mladistvých sa do hovorového jazyka prekladalo ako „pitie radleru na lavičke za mestským úradom“.

21. Ešte dodnes stretávaš pani učiteľku, ktorá ťa učila, keď si mal šesť. Stále sa zdravíte. A nikdy ti nezabudne povedať, aký chlap ako hora to z teba napokon vyrástol a že by to nikdy nebola povedala na toho krpca, čo sa pocikal pred tabuľou, lebo nevedel napísať veľké písané E.

22. A keď prídeš na návštevu (ak si sa teda pred tým odsťahoval, logicky), zistíš, že vôbec nič sa nezmenilo. Len sa v cukrárni začala piecť aj pizza a kamarát, s ktorým si sedel polovicu starých dobrých školských čias je už tatkom.

23. A na záver to najlepšie – v obchode ti nikdy nemajú vydať z dvadsaťeurovky. 

Titulná fotka: dolyna2009.wordpress.com